Väčšina ľudí pozná všeobecne prijaté fakty. Tie niekde počuli alebo čítali a prijmú ich ako pravdu. Neoveria si ich pozadie a rozširujú ich ďalej. Ak by sme sa na to pozerali cez legislatívu, tak sú to vlastne šíritelia hoaxov.
Existuje niekoľko mylných faktov. A tie sú v ľudskej spoločnosti pevne zakorenené. Zrejme sa nikdy nedočkáme svetlého okamihu v podobe 100 % osvietenej spoločnosti, ktorá zakladá svoje poznanie na overenej vede.
Čím je to spôsobené? Nemalú úlohu v tomto fenoméne zohráva popkultúra. Hltáme „fakty“, ktoré sme videli vo filme, televízii alebo dokonca čítali v knihe od autora, ktorý nie je práve odborníkom. A, samozrejme, v tomto celom kolose kraľuje internet, ktorý nám dokáže dať odpoveď na každú otázku. Čo na tom, že to možno nie je pravda.
Niektoré z týchto mýtov sa vyskytli v priebehu histórie a mylného chápania vtedajších pokrokov vedy. Sú to mýty zo starej školy, ktoré odmietajú odísť do zabudnutia. Aj napriek tomu, že boli rôznymi vedeckými štúdiami spoľahlivo vyvrátené.
Mnoho potravín má viac draslíka ako banán
Hoci sú banány chutné a zdravé, predstava, že sú najlepším zdrojom draslíka pre ľudské telo, je prehnaná. V skutočnosti je to pravdepodobne jeden z najviac propagovaných „mýtov o ovocí“.
Pomaranče, sušené slivky a melón mu v koncentrácii draslíka konkurujú alebo ho priamo prevyšujú. Aj obyčajný zemiak má viac draslíka ako banán.
Banány nie sú ani zďaleka také bohaté na draslík, ako si ľudia myslia. V priemere má jeden banán len asi 9 % dennej odporúčanej dávky. Omnoho viac ho nájdete v avokáde, sladkých zemiakoch, špenáte a vo vodnom melóne.
Máme viac ako 5 zmyslov
Že máme 5 zmyslov, sme sa učili už na základnej škole. Okrem zraku, sluchu, chuti, čuchu a hmatu máme aj iné zmysly.
Bolesť, rovnováha tela, teplota, hlad, smäd, čas, hormóny, sexuálne vzrušenie, únava, močenie, defekácia a mnoho iných zmyslov nájdete v každom ľudskom tele.
Hoci sa päť zmyslov stalo bežným jazykom väčšiny populácie, realita je oveľa komplikovanejšia. Neurológovia sa domnievajú, že ľudia majú zmyslom oveľa viac, pričom odhady sa pohybujú medzi 22 a 33 zmyslami. Niektoré z menej známych zmyslov zahŕňajú aj chroncepciu – teda vnímanie času a jeho plynutia.
Vtáčie matky neopustia svoje mláďatá, ak sa ich dotkne ľudská ruka
Mýtus zakorenený v ľudskej spoločnosti hovorí, že vtáčie matky opustia mláďa, ak zacítia, že sa ho dotkol človek.
Už dávno sa ukázalo, že vtáky sa až tak nespoliehajú na svoj čuch a sú rady, ak dostanú svoje mláďatá späť. Určite ich neopustia.
Vtáčí rodičia si veľmi pravdepodobne vezmú svoje mláďatá späť, aj keď sa ich dotkne ľudská ruka. Ale dotýkať sa mláďat vtákov sa rozhodne neodporúča. Mladé vtáky počas jarného obdobia môžu opustiť svoje hniezda skôr, ako budú môcť lietať, a ich rodičia sa budú pravdepodobne zdržiavať v ich blízkosti. Prítomnosť ľudí môže prilákať predátory (hlavne mačky), čo ohrozí život malého vtáčatka. Preto je najlepšie nechať ich na pokoji a v plnej starostlivosti rodičov. Oni vedia, čo robia.
Áno, používaš 100 % svojho mozgu
Hoci si znepokojujúca väčšina populácie myslí, že priemerný človek používa iba 10 % svojho mozgu, pravda je oveľa jednoduchšia. Štúdie v skutočnosti opakovane ukázali, že väčšina mozgu je takmer vždy používaná, a to aj v okamihu, keď človek spí.
Aj keď nie je úplne jasné, odkiaľ tento mýtus pochádza, stal sa všadeprítomným v populárnej kultúre aj v bežných rozhovoroch.
Nekŕmte mačky mliekom – netolerujú laktózu!
Mačky majú rady mlieko, aspoň tak znie jeden mýtus. V skutočnosti neznášajú laktózu, preto vás prosíme, nedávajte mačkám mlieko.
Pre mnohých ľudí sa zdá prirodzené dávať mačkám mlieko, najmä preto, že tento obraz je tak bežne pozorovaný v populárnej kultúre, od kníh cez televíziu až po film. Pravdou však je, že mačky veľmi často neznášajú laktózu, takže dávať im mlieko nie je veľmi dobrý nápad.
Rovnako ako ľudia, aj mačky s pribúdajúcim vekom postupne strácajú schopnosť tráviť laktózu a pitie mlieka môže často viesť ku hnačke a dehydratácii.
Psy vidia niektoré farby
Mýtus znie jasne – psy vidia len čiernobielo. Už dávne štúdie ukázali, aká nesprávna je táto myšlienka. Tento mýtus a jeho pôvod bol do značnej miery pripisovaný Willovi Judymu (1891-1973), veľmi známemu chovateľovi psov. A mnohí ďalší tento mýtus iba opakovali.
V skutočnosti majú psy v očiach oveľa menej čapíkov (a teda môžu vidieť menej farieb ako ľudia), predsa len ich vidia. Majú to, čo sa nazýva dichromatické videnie, čo znamená, že môžu vidieť odtiene modrej a žltej farby, ale nie červenú a zelenú.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
