Prvé kolo prezidentských volieb je za dverami a už v sobotu si budeme voliť novú hlavu štátu. V pondelok mohli Slováci po prvýkrát vidieť v dueli oproti sebe top dvojku prezidentských kandidátov podľa prieskumov – Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Diskusiu odvysielala TV Markíza.
Obaja prezidentskí kandidáti Ivan Korčok aj Peter Pellegrini v nej uviedli, že si želajú mier na Ukrajine. Podľa Korčoka nesmieme zradiť Ukrajinu, ktorá chce byť nezávislá. Pellegrini je proti udržiavaniu konfliktu, hovorí o potrebe zastaviť dodávky zbraní.
Korčok by nevymenoval Pavla Gašpara za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS), Pellegrini hovorí, že ak by nominant spĺňal zákonné podmienky, treba to rešpektovať.
Postoj českej vlády
V súvislosti s postojom českej vlády k vláde SR Pellegrini zdôraznil, že Slovensko potrebuje politikov, ktorí ho budú brániť. ČR podľa Korčoka zrušila konzultácie so slovenskou vládou, pretože si nevie vysvetliť to, čo naša vláda robí so svojou zahraničnou politikou.
Vládna koalícia podľa neho hrubo porušuje štátno-politické záujmy SR. Pellegrini nerozumie, prečo by sa malo za škodenie Slovensku považovať to, že nechce posielať na Ukrajinu zbrane a chce začiatok mierových rokovaní. „Neviem si predstaviť, ako môže byť nejaká krajina kritizovaná za to, že nezdieľa taký militantný postoj, ako zdieľa ČR,“ povedal.
Korčok tvrdí, že slovenskí občania si neželajú, aby sme zradili Ukrajinu a každý normálny človek si želá mier. „Mier, o ktorom hovoríte, je kapitulácia,“ odkázal Korčok Pellegrinimu. Pellegrini povedal, že v porovnaní s minulým rokom sa situácia na Ukrajine nepohla lepším smerom a Slovensko už nemá možnosti, ako pomôcť východnému susedovi.
Stretli by sa na poste prezidenta s Putinom?
Pellegrini zopakoval, že odmieta uznať zabratie územia štátu vojenskou silou. Ako prezident by sa zasadzoval za mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Korčok reagoval, že je otázkou, prečo konflikt rieši Rusko vojensky, ak nemá vojenské riešenie. Mier má podľa neho v rukách Rusko. Ani jeden z kandidátov by ako prezident nesúhlasil s vyslaním slovenských vojakov na Ukrajinu.
Kandidáti mali odpovedať aj na otázku, či by sa ako hlava štátu stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Nepredpokladám, že počas vojny je to možné, ale v krátkom čase sa určite naše vzťahy budú nejakým spôsobom normalizovať,“ povedal Pellegrini. Korčok reagoval, že v tomto má s Pellegrinim podobné stanovisko. Dodal, že nie je možné sa stretávať s niekým, kto Slovensko považuje za nepriateľskú krajinu a kto ohrozuje celú európsku bezpečnosť.
Chce pokračovať v štýle prezidentky Zuzany Čaputovej
Korčok sa ohradzuje voči tomu, že by ako hlava štátu vyvolával konflikt s vládou. Zdôraznil, že Slovensko rovnováhu potrebuje a vláda sa snaží ovládnuť v štáte úplne všetko. Dodal, že za posledných desať rokov nevyšiel konflikt od prezidenta. Pellegrini Korčokovi odkázal, že chce pokračovať v štýle prezidentky Zuzany Čaputovej. Kritizoval, že Čaputová od nástupu novej vlády nezvolala stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov.
Pre Korčoka je Pavol Gašpar na čele SIS neprijateľný, pretože koalícia obišla normálny proces pri tom, ako sa dostal do vedenia služby. Ak by Čaputová prenechala menovanie riaditeľa SIS na nového prezidenta, Korčok by ho odmietol.
Pellegrini hovorí, že pokiaľ by dostal nomináciu na vymenovanie riaditeľa SIS, ak spĺňa zákonné podmienky, prezident inú možnosť, než ho vymenovať, nemá. Korčok reagoval, že okrem zákonných podmienok sa treba pozerať na integritu kandidáta a jeho skúsenosť s prácou v spravodajských službách.
Korčok neodpovedal, či by udelil milosť exprezidentovi Andrejovi Kiskovi, ak by o ňu požiadal. Považuje to za irelevantnú otázku, pretože Kiska nie je právoplatné odsúdený. Pellegrini by neudelil milosť Kiskovi za daňové podvody. „Ani za inú násilnú alebo korupčnú trestnú činnosť by som žiadne amnestie neudeľoval,“ odpovedal Pellegrini na otázku, či by udelil milosť bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi.
Profily kandidátov
Ivan Korčok
Narodil sa 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave (1987) a postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského (1995). Do diplomacie vstúpil v roku 1992.
V rokoch 2002 až 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 – 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).
V rokoch 2005 až 2009 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa stal opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. V rokoch 2018 – 2020 bol veľvyslancom SR v USA.
Počas vlády Igora Matoviča (2020 – 2021) zastával ako nominant strany SaS post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na poste šéfa rezortu slovenskej diplomacie pokračoval aj po vymenovaní vlády Eduarda Hegera (2021 – 2022). Kandidatúru na prezidenta oznámil v auguste 2023. Do volieb ide ako občiansky kandidát.
Peter Pellegrini
Narodil sa 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Za poslanca Národnej rady SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006, keď kandidoval za Smer-SD. Od júla do novembra 2014 zastával post ministra školstva, 25. novembra 2014 nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016. Počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice poveril prezident Andrej Kiska 15. marca 2018 Pellegriniho zostavením novej vlády po tom, ako tretia vláda Roberta Fica podala demisiu.
Na čele kabinetu zloženého zo zástupcov strán Smer-SD, SNS a Most-Híd bol od 22. marca 2018 do 20. marca 2020. V predvolebnej kampani počas volieb do NR SR, ktoré sa konali 29. februára 2020, bol volebným lídrom strany Smer-SD.
Zámer založiť novú politickú stranu oznámil 10. júna 2020, na novembrovom ustanovujúcom sneme bol zvolený za jej predsedu. Po septembrových predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 vytvorili strany Hlas-SD so Smerom-SD a SNS vládnu koalíciu. Pellegriniho zvolili poslanci za predsedu Národnej rady SR. Svoju kandidatúru na post prezidenta SR oficiálne oznámil 19. januára 2024.
