Prečo sa v češtine a slovenčine uchytilo pre hračku pre dospelých pomenovanie robertek? Tento hovorový názov nevznikol len tak náhodou. Je odvodený od jedného konkrétneho a skutočného Roberta. Robert bol jednou z hlavných postáv veľkého škandálu, ktorý zarezonoval socialistickým Československom a znepokojil vládnu moc.
Stručnú históriu pojmu robertek objasňuje publicistický program Sex, erotika a my aneb Čeká nás mravní skáza? z roku 1991, ktorý je k dispozícii na YouTube.
Zakázané ovocie
Komunistické Československo oficiálne deklarovalo veľmi racionálny a vedecký prístup k sexualite. Sexuológia bola u nás na veľmi vysokej úrovni a vedci publikovali kvalitné výstupy. Výskum sa mohol opierať o inštitúcie ako Sexuologický ústav v Prahe, ktorý funguje od roku 1921 ako prvý ústav svojho druhu na svete.
Československo zlegalizovalo interrupcie v roku 1957 a dekriminalizovalo homosexualitu v roku 1961, čím predbehlo mnohé vyspelé západné štáty. Československá sexuologická obec sa zhodovala v názore, že rovnomernejšie rozdelenie domácich prác zlepšuje sexuálny život páru. Dnes je to považované za štandardný postoj, v tom čase však išlo o smelú a revolučnú myšlienku.
Aký vplyv mal tento progres na bežných obyvateľov v Československu a ich každodenný život?
Väčšina ľudí mala stále pomerne konzervatívny pohľad na sexualitu. V školách bola sexuálna výchova veľmi obmedzená, k pornografii sa človek dostal veľmi ťažko a sex shopy u nás neexistovali. Verejne sa o téme sex diskutovalo veľmi opatrne. Ľudia si obzory často rozširovali len vzájomnou výmenou skúseností.
Nepoznali, aké rozmanité formy môže mať sexuálny kontakt, a ak sa im páčilo niečo, čo sa vymykalo tým najbežnejším sexuálnym praktikám, boli z toho zmätení a nevedeli, či je to v poriadku.
Niekde nastala chyba a poznatky z odborného sveta sa medzi obyvateľov dostávali ťažko. Väčšinou len prostredníctvom kníh či pri individuálnych návštevách sexuológov. Nie je preto prekvapením, že v hlavách ľudí panovala nevedomosť a šírilo sa mnoho mýtov. Jednoducho ideálne podhubie na prepuknutie veľkého škandálu!
Veľmi zvláštne kaderníctvo
Príbeh, ktorý viedol k vzniku pomenovania robertek, sa odohral v pražskej štvrti Břevnov na začiatku 80. rokov minulého storočia. Hlavnou postavou je istá pani Machková, ktorej domov navštevovalo mnoho žien. Našli sa medzi nimi paničky z dobrých pomerov, vrátane partneriek významných funkcionárov komunistickej strany.
Bývalá prevádzkovateľka kaderníckeho salónu Machková podľa suseda, bývalého daniara, poskytovala kadernícke služby doma tajne, aby sa tak vyhla daňovým povinnostiam. Takéto konanie sa mu nepozdávalo, a preto pani nahlásil Bezpečnosti. Na tejto teórii však nesedelo to, že od kaderníčky odchádzali dámy s rovnakým účesom, ako k nej prišli.
Postupne vyšlo najavo, že Machková naozaj poskytovala služby, ktoré prinášali ženám radosť, avšak boli to služby úplne iného charakteru.
Slávny robertek
Ako ukázalo vyšetrovanie, v domácnosti bolo nájdených niekoľko vibrátorov. Ženy si ich za poplatok buď požičiavali, alebo kupovali. Dnes vieme, že požičiavať si sexuálne pomôcky je zlý nápad, vtedy však bola iná doba. Túžba vyskúšať niečo nové bola silnejšia!
Keď boli vibrátory takýmto vzácnym a nedostatkovým tovarom, odkiaľ ich Machková mala? Nosil ich jej z kapitalistickej cudziny jej milenec. Po odskúšaní tohto zázraku sa pani rozhodla podeliť sa o túto skúsenosť so známymi, čo postupne prerástlo až do lukratívneho podnikania.
Tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu bodu – milenec pani Machkovej sa volal Robert. Hračky pre ženy dostali meno podľa neho. Niektoré zdroje uvádzajú, že pán Robert bol cudzinec, iné ho označujú za československého pracovníka zahraničného obchodu.
O šokujúcom a veľmi unikátnom prípade napísal článok do Zemědelských novín novinár Ivan Milan Jedlička. Vďaka tomu sa o Machkovej, Robertovi a robertkovi dozvedela široká verejnosť, ktorá zostala touto aférou úplne ohúrená. Skutočne kuriózna však bola reakcia vládnucej štátostrany.
Ohrozenie štátu
V programe Sex, erotika a my aneb Čeká nás mravní skáza? desať rokov po prevalení škandálu Jedlička opísal, do akých absurdných rozmerov sa kauza robertek nafúkla. Z dôvodu účasti manželiek komunistických papalášov išlo o politicky citlivú tému. Kvôli robertkovi zasadalo dokonca aj branno-bezpečnostné oddelenie ÚV KSČ.
Jedlička si myslí, že hlavnou príčinou takejto reakcie bolo to, že komunisti sa cítili byť zahanbení. Ako priznal, zvlášť iritujúcou pre nich bola veta, v ktorej stálo, že manželka jedného straníckeho funkcionára „strojek hnala do velkých vobrátek, až se zadřel“.
Bezpečnostné orgány vypočúvali návštevníčky „salónu“ a samotná pani Machková sa musela postaviť pred súd. Problém nijako nesúvisel s vibrátorom a sexom, zákonu prekážalo, že išlo o formu nelegálneho podnikania. Machková dostala peňažný trest a polročný trest za nedovolené podnikanie a únik dane.
Kultúrny dopad
Medializovaný škandál bol pre mnohých ľudí v Československu prvým kontaktom s erotickými hračkami. Veľa z nich netušilo, čo zač tieto veci sú, a nevedeli si predstaviť, že sa niekde sériovo vyrábajú.
Keď ľudia objavia nejaký nový druh produktu, často sa stane, že pred oficiálnym názvom uprednostnia meno výrobcu alebo hovorovú prezývku. V tomto prípade sa uchytila druhá možnosť a krycie meno robertek, ktoré osoby vystupujúce v prípade používali, zľudovelo a používa sa dodnes. Mnoho desaťročí po tom, ako pôvodný robertek prvýkrát zavrčal.
I. M. Jedlička v roku 1991 vydal knihu Salón s Robertkem, v ktorej prípad prerozprával v beletrizovanej podobe. V roku 2019 sa Salón s Robertkem dostal opäť do pozornosti ako súčasť audioknihy Jedlička: Slavné české kriminální příběhy. O kauze robertek vznikla dokonca aj veľmi zábavná a chytľavá pieseň z pera českého pesničkára Iva Jahelku.
