Na svete sú ľudia, ktorí veľmi túžia po deťoch, ale aj takí, ktorí ich k životu nepotrebujú. Niektorí však vlastné dieťa nemôžu mať (alebo ani nechcú) a uvažujú nad adopciou. Pre niekoho je adopcia dieťaťa jedinou možnosťou, ako byť rodičom, pre iného zas dáva väčší zmysel než mať biologické dieťa.
Väčšina ľudí si pod adopciou predstaví zdĺhavý proces, niektorí vôbec netušia, aké sú podmienky adopcie na Slovensku. Tému priblížila viac psychologička a sociálna pracovníčka Soňa Očkášová z Návrat o.z. Vysvetlila, kto si dieťa môže osvojiť a prečo môže adopčný proces trvať aj niekoľko rokov.
Existuje pár, ktorý nemôže alebo nechce mať vlastné deti, a rozhodne sa pre adopciu. Aký by mal byť ich prvý krok na ceste za vytúženým dieťaťom?
Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať, poradiť o postupe napríklad na infolinke Návratu, prípadne po dohode aj na osobnom informatívnom stretnutí.
Mgr. Soňa Očkášová
psychologička
Som psychologičkou v organizácii Návrat, ktorej misiou je, aby všetky deti vyrastali v dostatočne dobrých, milujúcich rodinách. Túto prácu som si vybrala pred 14 rokmi. Fascinuje ma, ako veľmi môže človeka ovplyvniť detstvo a jeho najbližší ľudia počas prvých rokov života. Mojimi klientmi sú deti v náhradných rodinách a ich rodičia či budúci rodičia – adoptívni i pestúnski.
Aké sú potom možno kroky 2 a 3?
Je potrebné absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v niektorom z akreditovaných subjektov, ako je Návrat a Úsmev ako dar, alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príprava má zo zákona trvanie minimálne 26 hodín. Zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov.
Po jej absolvovaní je záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť zaradený do zoznamu žiadateľov, ktorý spravuje úrad práce v príslušnom kraji. V tomto zozname čaká na „svoje“ dieťa. Bude oslovený pracovníčkami určeného úradu podľa poradia a kritérií, teda očakávaní, ktoré si stanovil v príprave.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Mladá Slovenka si adoptovala dieťa na diaľku: Kafu o mne vie. Nefigurujem v jeho živote len ako anonymný darca (ROZHOVOR)
- Slovenka pomáha dieťaťu z detského domova: Vzťah medzi ním a vami sa nemusí vytvoriť nikdy, ste preňho len ďalším človekom v živote
- Slováci sa podelili o svoje skúsenosti so šikanou v škole: Slovné urážky, fyzické násilie, posmech od učiteliek i pokus o samovraždu
Približne 4 500 detí čaká na pestúnsku starostlivosť
Väčšinu ľudí pri adopciách zarazia čakacie lehoty na dieťa. Prečo sú také dlhé, keď toľko detí v detských domovoch čaká na nový domov? Čo všetko ovplyvňuje dĺžku? A možno, kde vidíte vy, že to zlyháva?
Čakacie lehoty pri osvojení – adopcii sa odvíjajú od toho, o aké dieťa majú budúci náhradní rodičia záujem. Taktiež aj od množstva záujemcov v jednotlivých krajoch a aj počtu detí, ktoré čakajú na osvojenie, majú takzvanú právnu voľnosť. Deti, ktoré čakajú v detských domovoch – po novom centrách pre deti a rodinu (CDR) -, sú mnohokrát voľné pre pestúnsku starostlivosť. Čaká ich tam ozaj mnoho, približne 4500.
Veľakrát ide o súrodencov, dvoch či troch, ktorí pre svoje súrodenecké vzťahy potrebujú ísť do rodiny spoločne. Tieto deti sú v rôznom veku, menšie i veľké deti, ktoré sú pracovníkmi domovov pripravované, že by mohli ísť do náhradnej rodiny. Niekedy na tú „svoju“ rodinu čakajú v profesionálnej rodine, hlavne ak majú menej ako šesť rokov.
Takýchto detí je veľmi málo v pomere k počtom žiadateľov – budúcich náhradných rodičov. Preto sa na ne aj dlhšie čaká.
Zvykne sa stať, keďže to tak dlho trvá – aj niekoľko rokov, že pár si to po čase rozmyslí a odstúpi z adopčného procesu (buď sa im zmenia priority, alebo sa pokúsili o vlastné dieťa)?
Stáva sa, že si jednotlivci alebo manželia osvojenie rozmyslia, napríklad z dôvodov, aké uvádzate. Často sa však stretávame so situáciou, že sa manželský pár alebo samožiadateľ/ka stane po čase pestúnskym rodičom dieťaťa.
Deje sa to vtedy, keď sú budúci náhradní rodičia v procese prípravy alebo aj po nej poučení o možnostiach a potrebách detí, ktoré čakajú na rodinu, a rozhodnú sa, že je pre nich pestúnstvo príležitosťou, ako sa starať o dieťa a realizovať sa v rodičovstve. Pestún sa stará o dieťa rovnako ako adoptívny rodič. Teda celodenne, podľa veku a vývinových potrieb dieťaťa, ako aj podľa svojich najlepších možností.
Na čo všetko sa človek počas adopčného procesu musí pripraviť? Čo musí absolvovať, aby si osvojil dieťa?
Pre celý proces, cestu osvojenia – adopcie, platí, že je treba byť pripravený na vykročenie zo svojej komfortnej zóny. Človek, ktorý nikdy nebol rodičom, sa potrebuje postupne pripraviť na to, že sa mu zmení životný rytmus, priority, bude napĺňať potreby dieťaťa, dlhodobo a celodenne. Potreby detí, zvlášť ak sú to deti, ktoré zažili vážnu stratu a opustenie rodičmi a mnohokrát aj ďalšie náročné udalosti vo svojom útlom veku, sú mnohoraké a môžu byť deťmi intenzívne prejavované.
Preto je dobré a dôležité byť osobnostne dobre vybavený na zvládanie záťaže a náročnosti, ktorú nová situácia s prijatým dieťaťom často prináša. Súčasťou prípravy je preto aj práca na sebe a vlastnom sebapoznaní, sebareflexia, získavanie vedomostí a skúseností pre nové rodičovské kompetencie. Je nutné počítať aj s otvorením sa – seba, svojej rodiny a domácnosti pre rozhovory i nevyhnutné návštevy. Takisto je potrebné vyhradiť si dostatočný čas na stretnutia v príprave.
Osvojiť si dieťa je veľká vec, no nie je adopčný proces na Slovensku v niektorých bodoch až priveľmi náročný na nových rodičov? Aj v okolitých krajinách to funguje rovnako?
Osvojenie ako forma starostlivosti je v okolitých krajinách menej časté, keďže vzdať sa dieťaťa nie je bežná vec. Mnoho detí v centrách pre deti a rodinu alebo detských domovoch, či už u nás, alebo v zahraničí, má nejakých rodinných príslušníkov, ktorí sa ale z rôznych dôvodov nemôžu, nevedia alebo nechcú o ne postarať.
Preto je pre ne veľmi často jedinou cestou pestúnska starostlivosť, pri ktorej sa plnohodnotne o dieťa starajú pestúni. Biologická rodina však s dieťaťom nestratí navždy kontakt. Ak ide o adopciu, proces je u nás porovnateľný ako v zahraničí.
Môže si aj sama žena alebo sám muž adoptovať dieťa na Slovensku? A ako je to v prípade párov rovnakého pohlavia na Slovensku?
Zákon hovorí, že žiadateľmi o osvojenie/adopciu môžu byť manželia alebo vo výnimočných prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa, aj jednotlivec. Podľa našich skúseností je na 5-6 manželských párov asi jedna až dve samožiadateľky. Výnimočne prichádza ako záujemca samožiadateľ. Adopcie pármi rovnakého pohlavia u nás právne nie sú umožnené. Avšak, to sa rovnako týka aj párov rôzneho pohlavia, ktoré nie sú zosobášené.
Na koniec. Do detských domovov na Slovensku sa deti dostávajú z rôznych dôvodov. Jedným je aj to, že sú proste nechcené, prípadne sa o nich biologická rodina nevie/nedokáže postarať. Aký máte teda názor na prolife hnutie a zákazy potratov?
Z mojich skúseností s prácou psychológa a sociálneho pracovníka v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti vyplýva, že v domovoch sú často deti, ktoré sú tam preto, lebo majú alebo mali rodičov s kumulovanými sociálnymi alebo zdravotnými problémami. Dobrou cestou by bolo, ak by jednotlivci i organizácie omnoho viac podporovali budúcich rodičov a čerstvých rodičov a rodiny, aby zvládli starostlivosť o deti a nemuseli sa rozhodovať, či sa vzdajú svojich detí, narodených či nenarodených.
Pomôžme slobodným mamám starať sa o deti. Opýtajme sa rodičov, ktorí majú viac detí, čo by potrebovali. Ponúknime sa rodine so zdravotne znevýhodneným dieťaťom, že raz za čas postrážime dieťa. Spoločnosť, ktorá vytvára dobré podmienky pre všetky deti, aj tie zo sociálne slabých pomerov či zdravotne a inak znevýhodnené deti, by mala byť našou agendou na riešenie.