Pes je pravdepodobne najpopulárnejším domácim miláčikom na svete, a hoci by sme naozaj nemali mať obľúbencov, aj ty vieš, že je to tak. To isté hovoria aj štatistiky, podľa ktorých sa len v Európe nachádza vyše 40 miliónov psíkov, ktoré žijú v domácnostiach. A predsa stále veríme takýmto nepotvrdeným mýtom…

1. Šťastný pes vrtí chvostom

Na internete nie je o videá psíkov vrtiacich chvostíkmi, ktoré od radosti, že vidia svojho majiteľa, obcikajú všetko dookola, rozhodne núdza. Toto psie správanie, pohyb chvosta z jednej strany na druhú, sa nám už akosi automaticky asociuje s pozitívnymi emóciami, ktoré chlpáč údajne prežíva. Radosť, šťastie, spokojnosť… tieto pocity síce môžu byť jeho príčinou, no nie je to pravidlom.

Niektoré psy dávajú týmto gestom najavo strach, neistotu, dokazujú si vlastnú dominanciu či varujú pred výbuchom hnevu. Ten môže v horšom prípade skončiť uhryznutím. Ďalšou zaujímavosťou je, že pes berie vrtenie chvostom ako určitý spôsob interakcie. Nezvykne ním vrtieť, keď je v miestnosti sám.

2. Psy vidia čiernobielo

Jedným z najčastejšie skloňovaných mýtov o týchto huňatých maznákoch je práve ich farbosleposť. Pravdou však je, že hoci je ich farebné spektrum chudobnejšie ako to naše, od čiernobieleho má ďaleko. Psy sú dichromatické. To znamená, že v oku majú dva druhy čapíkov (ľudia majú tri), vďaka ktorým sú schopné zachytiť určité farby.

Po farebnej stránke v ich svete dominuje modrá, fialová a žltá, prípadne rôzne druhy šedej. Horšie je na tom zelená, červená či oranžová, ktoré sa v jeho ponímaní zlievajú do jednej. Rozdielna skladba oka a pomer už spomínaných čapíkov a tyčiniek však má aj svoje výhody a umožňuje psom lepšie vidieť v šere.

3. Vek psa v „ľudských“ rokoch

Jeden psí rok je ako sedem ľudských. Táto fráza sa v súvislosti s našimi domácimi maznáčikmi omieľa tak často, až sme všetci uverili, že je to fakt. Že naozaj možno vyrátať vek psa v našich rokoch vynásobením ich skutočného veku sedmičkou. Bodka. O to prekvapivejšie je, že sa tento bod ocitol v našom dnešnom rebríčku.

Tento mýtus o jednoduchej kalkulácii psích rokov korení už v trinástom storočí, hoci vtedy sa pracovalo s deviatkou (9 psích rokov = 1 ľudský). Podľa kansaského veterinára, Williama Fortneya, to je to celé len dobrý marketingový trik, ktorý (nevedno ako) donúti psičkárov k návšteve zverolekára aspoň raz ročne.

4. Starého psa novým kúskom nenaučíš

Ale naučíš. Množstvo potenciálnych psičkárov sa pri výbere psíka z útulku nechá odradiť práve vysokým vekom. Väčšinou zo strachu, že ak je raz nevychovaný, tak nevychovaným aj ostane a učiť ho akýmkoľvek novým pokynom bude márne. To však nie je pravda.

Naučiť niečo nové staršieho psa je, pochopiteľne, o niečo zložitejšie, ako naučiť to isté šteňa. Ich zmysly sú otupenejšie, slabšie vidia a počujú, rýchlo sa unavia, a ani pamäť im už neslúži tak, ako kedysi. No to isté platí aj o starších ľuďoch, a predsa sú schopní „na staré kolená“ vyštudovať vysokú školu či nájsť si prácu snov. Jediné, čo treba, je prispôsobiť proces učenia ich aktuálnemu stavu a to isté platí aj pre psov.

5. Psy z ulice sú zdravšie

Tento mýtus pramení z presvedčenia, že psy z ulice počas svojho života čelili množstvám nástrah, batérií a iných pliag, ktoré posilnili ich imunitný systém. Jeho noví majitelia to neskôr využijú ako dôvod, prečo psa nedať očkovať. Nie je to pravda. Životnosť takýchto psov je vo všeobecnosti nižšia a to, že ich majitelia nedajú zaočkovať, tomu vôbec neprospieva.

6. Cesnak odplaší blchy aj kliešte

Po cesnaku odplaší pes akurát tak upírov, no určite nie parazitov v podobe kliešťov či bĺch. Táto domáca medicína môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Psy, ktoré túto invazívnu potravinu konzumujú na pravidelnej báze, môže postihnúť diagnóza zvaná hemolytická anémia, charakteristická tým, že si telo psa samo ničí červené krvinky.

S touto chorobou nie sú žarty. Jej liečba je finančne aj časovo náročná, nehovoriac o utrpení psa, a často si vyžaduje transfúziu krvi. Ďalším nebezpečným liečivom, ktoré sa snažia majitelia s dobrým úmyslom svojim miláčikom dávkovať, je ibuprofen. Ten je však pre nich vysoko toxický a môže spôsobiť dysfunkciu obličiek a pečene.

7. Namočiť ňufák do mláčky

Na internete možno nájsť množstvo rôznych trikov, ktoré majú učiniť proces učenia sa cikať vonku (pre psa – ty, prosím, necikaj vonku) jednoduchším. Jedným z nich je namočiť mu ňufák do mláčky, pokiaľ sa mu pošťastí urobiť nejakú vo vnútri. To však absolútne nefunguje, rovnako ako krik či čapák novinami. Účinnejšie je psíka pozitívne motivovať a chodievať s ním na prechádzky v častejších intervaloch.

Zdroje: wikipedia.org, dog-vision.com, priceonomics.com, wikihow.com, instituteofcaninebiology.org, healthypawspetinsurance.com