ADHD nie je len chorobou detí, ako si mnohí myslia. Bojuje s ňou aj mnoho dospelých a ich príbehy sú komplikovanejšie, ako by si čakal. O jeden sa s nami podelila naša čitateľka Beáta, ktorá s touto neurologickou poruchou má už čo-to odžité. Nepozornosť, hyperaktivita či impulzívnosť, tieto slová definujú takmer všetky jej dni.

V nasledujúcom rozhovore nám rodáčka z Piešťan prezradila, aké je to žiť v hlave, ktorá nikdy nevypína a nedá jej pokoj dokonca ani v noci. Ako ADHD ovplyvňuje jej vzťahy a čo je na živote s ADHD to najnáročnejšie? Aj to sa dozvieš v nadchádzajúcich riadkoch.

Kedy ti diagnostikovali ADHD? Bolo náročné sa k tejto diagnóze dopracovať?

ADHD mi diagnostikovali v roku 2021 a bol to boj. Teda aspoň pre mňa. Pod dohľadom lekárov a psychológov som bola už od puberty, keďže som trpela obrovskými úzkosťami, no nikomu – mne samej ani lekárom – nenapadlo, že väčšina mojich problémov korení práve v ADHD.

Raz týždenne som chodila na sedenia k psychológovi a v septembri 2020 mi môj psychiater opäť nasadil antidepresíva. Užívala som ich asi šesť mesiacov a vtedy začali obaja nezáväzne od seba špekulovať, že by za tým mohlo byť ADHD. Obaja ma podrobili štandardným testom a obaja separátne dospeli k výsledku, že to bude ono.

Minulý rok som začala mať pocit, že má ADHD aj môj brat, tak som ho poslala k lekárovi. Jeho diagnostikovali prakticky okamžite, pretože mal klasické „príznaky“ ako zlé známky v škole, robenie všetkého na poslednú chvíľu a podobne. Myslím, že je to pekný príklad toho, ako mnohé ochorenia môžu ostať bez povšimnutia len kvôli zaužívaným stereotypom.