Väčšina z nás sa na jazdu autobusom pozerá len očami pasažiera. Vidíme, že autobus mešká, vidíme, že šofér odmieta komunikovať a sme na to, z nášho pohľadu, právom nahnevaní.

Netušíme však, čo sa odohráva na pozadí, druhá strana mince je pre nás záhadou. Teda bola, až dokiaľ sa šoféri autobusu na internete neposťažovali. Čo by si želali, aby pasažieri vedeli? Čo by chceli, aby robili, prípadne nerobili?

1. Zazvoňte na zvonček, zaťahajte za šnúrku, stlačte tlačidlo (čokoľvek, čo je k dispozícii vo vašom autobuse) skôr ako pol metra pred zastávkou, na ktorej by sme mali zastaviť. Aj keď si myslíte, že na nej budeme stáť tak či tak. Na to tie veci sú, lebo, prekvapivo, šofér nedokáže čítať myšlienky. Och, a skoro by som zabudol – mačkať to tlačidlo po tom, ako sme zastávku minuli a škaredo na nás zazerať vám fakt nepomôže. Hádam ste len nečakali, že to tam uprostred hlavnej cesty nacúvame naspäť… či?!

2. Autobus nedokáže zastaviť zo sekundy na sekundu. Najmä, ak je to tristoročná rachotina, pri ktorej je šofér rád, že sa mu za cesty nerozpadne. Neskáčte pred autobus, keď je už na odchode a nečakajte, že vám zastaví a vy bezpečne naskočíte dnu. Neprebehujte pred autobusom na druhú stranu cesty po tom, čo ste vystúpili. Počkajte, kým odíde alebo ho obíďte zozadu, pokiaľ nechcete, aby z vás ostal len mastný fľak.

3. Keď vidíte, že na zastávke stojí váš autobus, pohnite zadkom alebo ho nechajte odísť. My máme časový harmonogram a musíme sa ho držať. Fakt nemáme čas čakať, kým si niekto vytrasie kamienok z topánky, upraví vlasy a ladne nakráča dnu. Zaberie to síce jednu minútu, no minútka na tejto zastávke, minútka na inej a zrazu je výsledné meškanie pol hodinu. A na koho sú potom pasažieri nahnevaní?!

4. Pokiaľ ste jediní na zastávke na znamenie a ja som autobus, do ktorého nechcete nastúpiť, dajte mi to, pre lásku božiu, nejako najavo. Otočte sa chrbtom, ustúpte od zastávky, zakývajte hlavou… čokoľvek, len nech zbytočne nezdržujeme celú premávku.

5. Autobus nie je taxík. Má predpísanú trasu, časy aj zastávky. Ak stojíte uprostred cesty, zbadáte, že prechádzam okolo a začnete metať rukami ako pri epileptickom záchvate, nie, určite nezastavím. Po prvé to mám zakázané, po druhé, ak by som zastavil vám, musel by som zastaviť úplne každému.

6. Je veľmi pravdepodobné, že nie som jediný autobus na svete a rozhodne nie jediný, ktorý kedy zastaví na vašej zastávke. Takže, ak zmeškáte alebo neprídete na zastávku včas, nesnažte sa za nami dramaticky bežať v domnienke, že ešte zastavíme. Toto nie je americký film. Počkajte na ďalší. Prípadne, ak potrebujete ísť jedným konkrétnym, tak skúste… čo ja viem, byť na zástavke včas.

7. Keď autobus praská vo švíkoch, neostaňte stáť hneď pri dverách. Dosť to brzdí vnútornú premávku. Vo výsledku to vyzerá asi tak, že pred každými dverami je obrovská masa ľudí a uličky sú prázdne.

8. Pokiaľ nepotrebujete nejaké špeciálne zaobchádzanie, ako napríklad vozičkári, použite na vystupovanie, prosím, zadné dvere (nebavíme sa o autobuse MHD-čky). Vpredu je mela, ľudia si kupujú lístky, nastupujú, usádzajú sa… načo by sa týmto chaosom mali brodiť tí, ktorí môžu pokojne použiť iný východ?

9. Nechovajte sa ako prasce. Ten prázdny obal od bagety patrí do koša, nie na zem. Tá žuvačka tiež, tak čo robí nalepená zospodu na sedadle? Mama by vám za takéto správanie dala poriadnu za ucho, šofér nemôže. To ale neznamená, že to máte zneužívať.

10. Majte rešpekt voči ostatným cestujúcim. Toto je autobus, nie vaša privátna limuzína. Nie každý chce počuť váš telefonát s babkou, obľúbenú pesničku či nejaké prudko vtipné video.

11. Seriózne vážne, ak si začnete strihať nechty v mojom autobuse, tak vás vypracem von hoci aj za jazdy. Je to absolútne nechutné. Svojej osobnej hygiene sa venujte doma v kúpeľni, nie na verejnosti. (Je smutné, že tento bod tu vôbec musí byť.)

12. Keď potrebujete s niečím pomôcť, napríklad so smerom, ktorým máte ísť, neváhajte sa opýtať šoféra. Deväť z desiatich vám s veľkou radosťou pomôže. Na druhú stranu sa na nás nehnevajte, ak pomôcť nedokážeme. Urobíme, čo bude v našich silách, no aj my máme svoje medzery a nie sme chodiace GPS-ky.

13. Ale prosím, nezabávajte nás príliš dlho. Radi by sme sa s vami vykecávali ešte ďalšiu polhodinu, boli vašim neplateným psychologickým poradenstvom… no ako som už spomínal, čas beží a treba vyraziť.

14. Aj šofér autobusu je len človek – nie tvoj privátny sluha. Áno, je v práci a mal by sa k cestujúcim správať vždy prívetivo a slušne. To ale neznamená, že si máš na ňom vybíjať zlosť a čakať, že to nechá len tak.

15. Toto je verejné vozidlo na prepravu osôb, nie detské ihrisko s preliezkami. Nevešajte sa na rukoväte, na to tam naozaj nie sú. Normálne si sadnite. Keď nie je miesto, tak sa niečoho chyťte. Ale NEVEŠAJTE sa na tie poondiate rukoväte!

16. Na záver by som všetkým pasažierom rád v dobrom pripomenul jedno – šofér vás môže v chvíľke nepozornosti všetkých zabiť. Nerozptyľujte ho zbytočnosťami, neotravujte ho počas jazdy. Môže to dopadnúť fatálne.

Zdroj: CatCanClimb / Reddit