Ak by reálne existoval človek z každého amerického filmu, ktorý sa pošmykne na banánovej šupke, bol by si to ty. Si totiž jedno obrovské nemotorné hovado. Oficiálne nemáš žiadnu lekárom známu poruchu, no nedokážeš koordinovať svoje pohyby a vlastné telo ti je miestami cudzie. A potom sa ti dejú takéto parádne veci…
• V tvojom svete gravitácia očividne funguje inak ako u ostatných. Inak si nevieš vysvetliť, prečo sa tvoj džús neleje z krabice rovno do pohára, ale steká po jeho okraji na stôl.
• Dôležité dokumenty na stole – neprichádza do úvahy. Naučil si sa to tou krutou cestou, a teraz už vieš, že papier po sušení na radiátore vyzerá ako staroveký papyrus. Tvoje maturitné vysvedčenie toto zistenie neocenilo tak, akoby jeden čakal.
• Nevieš, kde máš ústa. Niežeby si ich mal situované inde ako zbytok populácie, sú presne tam, kde majú byť a sú tam, prekvapivo, celý tvoj život. No aj tak to niekde zlyháva a sústo medzi tanierom a nimi akosi schádza z plánovanej trajektórie.
• Biele oblečenie je pasé. Jednorázová záležitosť. Zbytočne vyhodené peniaze.
• Okrem jedenia ti robí problém aj ďalšia, pre tvoju existenciu nevyhnutná, no banálna činnosť. Pitie. Nevieš piť. Buď sa obleješ alebo ti zabehne a takmer sa zadrhneš.
• Tvoj malíček na nohe napuchol do veľkosti menšieho manga alebo väčšej baseballovej loptičky. Stretne sa totiž s každým kusom nábytku, ktorý ti skríži cestu a tieto stretnutia nie sú práve priateľského charakteru.
• Keby si mal euro za každý raz, čo si sa oblečením zachytil o kľučku z dverí, mohol by si financovať tím prieskumníkov, ktorí by objavili planétu, na ktorej sa táto absurdita nedeje.
• Potkýnaš sa. Aj na rovnej zemi. Každý krok v sebe nesie riziko návštevy pohotovosti s vyvrtnutým členkom a miernym otrasom mozgu. Štát však tvoju nemotornosť nepovažuje za skutočný hendikep, a teda ti ešte nepridelil ani auto, ani ceduľu s nápisom „pozor, krehké“.
• Opätky. Haha. Čo sme si to hovorili o tom vyvrtnutom členku a miernom otrase mozgu?!
• Modriny. Všade máš modriny. V zime na seba hodíš sveter a nič nevidno, no leto je problematické. Vtedy chodíš po svete ako širokospektrálne portfólio modrých, fialových a zelenkastých fľakov a všetci naokolo si pravdepodobne myslia, že ťa doma mlátia.
• Varenie je veľmi nebezpečné hobby. Výsledné jedlo možno chutí ako nebíčko v papuľke, no čo ťa to stálo popálenín, porezaní a leukoplastov, to už nikto nevidí.
• Si ten najhorší človek, vedľa koho si môže niekto dať šlofíka. Aj za normálnych okolností si stelesnením frázy „slon v porceláne“, ale keď vedľa teba niekto spí… vtedy si ten najhlučnejší slon v porceláne, aký kedy kráčal po tejto zemi.
• Zima je zábava. Teda, ak pod pojmom zábava rozumieš narazená kostrč po páde na zľadovatelom chodníku, vyrazený dych a chôdza na štýl ranenej srny…
• Ústne maturity, promócie a iné veľké udalosti sú pre množstvo ľudí veľkým míľnikom, uzatvorením jednej kapitoly a začiatkom tej druhej. Pre teba? Milión šancí, ako sa niekde vysypať, strápniť, spáchať spoločenskú samovraždu a stať sa hlavným aktérom toho rodinného videa, ktoré si budú na spoločných obedoch premietať ešte tvoje vnúčatá.
• Schody. Prečo? Prečo existuje niečo, čo priamo podrýva tvoju stabilitu?!
• Všetko ti padá. Keby si na mobile nemal kryt (akože skutočný kryt, masívny, gumený a ohavný, nie ten rozkošný z aliexpressu za dve eurá, ktorý by nemal šancu), už tri roky dozadu by si musel vyhlásiť osobný bankrot. Alebo sa minimálne vrátiť k Nokii 3310.
• Predstava, že by ti dal niekto podržať jeho dieťa, ťa budí uprostred noci. Deň, keď by sa to stalo, by bol najstresujúcejším v tvojom živote a v tom momente by si nepochybne dúfal, že podľahneš samovznieteniu.
• Sex je celkom humorná záležitosť. Najmä, keď svojej polovičke uprostred orgazmu uštedríš ranu lakťom rovno do oka. Aj tu prichádza túžba po samovznietení.
• Dennodenne vrážaš do náhodných objektov a pýtaš sa sám seba, kde len „soudruzi z NDR udelali chybu“. Máš zdravé oči? Máš. Máš funkčné ruky aj nohy? Máš. Tak prečo sa to potom deje?
• Tvoji kamaráti ťa na začiatku ľutovali, pýtali sa, či si v poriadku a či nepotrebuješ ľad. Teraz sa len smejú. A ty sa im ani nečuduješ.