V kauze podvádzania na školských testov nie je asi nikto bez viny. Každý študent sa minimálne raz počas svojho štúdia dostal do úzkych, nevedel ani zaťať a musel siahnuť po nejakom žolíkovi.
Či už to bol priateľ na telefóne (v preklade strýčko Google) alebo len nakuknutie do odpoveďového hárka svojho suseda… nejako „nečestne“ si si predsa len pomohol. Avšak títo nasledujúci študenti povýšili svoje zručnosti v obore na vyššiu úroveň. Ako sa im to podarilo, môžeš zistiť sám, prípadne sa nechať trošku inšpirovať…
1. Môj brat má cukrovku. Raz sa neučil na test z matematiky, tak si cez prestávku pred ním pichol väčšiu dávku inzulínu, ako mal. Uprostred testu mu rapídne klesol cukor, prišlo mu zle a učiteľka ho ochotne poslala domov, pretože sa bála, že jej tam odpadne. Brácho si po ceste domov rýchlo pozapisoval všetky otázky, ktoré si pamätal, doma ich vyriešil a na druhý deň dostal z testu jednotku.
2. Som lenivý študent, no o to kreatívnejší. Raz som si naskenoval etiketu z fľaše od minerálky a vo Photoshope do nej napasoval informácie na test. Bolo leto, takže učiteľ nemal problém s tým, že som mal pitie na lavici. Fungovalo to skvele. Jediný háčik bol v tom, že počas robenia tohto parádneho ťaháku som si zapamätal celé učivo a v konečnom dôsledku som ho už ani nepotreboval.
3. Môj spolužiak to vyriešil jednoducho. Napísal si odpovede na kúsok papiera, zhodil ho na zem a pristúpil topánkou. Vždy, keď sa doň potreboval pozrieť, len nadvihol nohu a bolo. A keď išiel okolo učiteľ, nohu zase položil a ťahák nebolo vidno.
4. Ja som mal na strednej učiteľov, ktorí mali všetko na saláme. Príležitosť na podvádzanie nám doslova servírovali na zlatých podnosoch. Raz som nestihol dopísať test, tak mi učiteľ povedal, že si ho môžem zobrať domov a dokončiť ho tam. Inokedy som sa tváril, že mi je zle, tak ma poslal dopísať ho na chodbu, kde nebol žiaden dozor.
Niektorí učitelia nám dávali testy online, takže sme museli používať notebooky, no nikto nekontroloval, aké stránky sme počas testu otvárali a či sme si googlili odpovede. V skratke – nikto nemusel vymýšľať bláznivé techniky na podvádzanie.
5. Raz som si na chodbe vypočul rozhovor dvoch mojich spolužiakov, ktorí sa údajne naučili morzeovku, aby mohli na teste podvádzať. Som si prakticky istý, že keby rovnaké úsilie venovali do prípravy na daný test, žiadnu morzeovku by nepotrebovali.
6. Chalanisko z mojej triedy sa s ťahákom príliš nevyhral, no predsa mu to prešlo. Kus papiera si dal na stoličku medzi nohy a vždy, keď si chcel pozrieť odpoveď, ich len trochu roztiahol.
Učiteľka si to všimla, nahnevane podišla k nemu a začala vrieskať: „Chcem to, čo máš medzi nohami! Okamžite mi to daj!“ Celá trieda vybuchla do smiechu a keď si učiteľka uvedomila, ako to znelo, zahanbene sa pobrala naspäť ku katedre a nechala to tak.
7. Vždy som si písal ťaháky ceruzkou na lavicu. Je to rýchle, efektívne a žiadny profesor nekontroluje, či máš medzi tými čarbanicami a obrázkami pohlavných orgánov aj niečo, s čím by sa dalo podvádzať.
8. Pri tejto téme si vždy spomeniem na môjho spolužiaka zo strednej. Na španielčine si ťaháky ukrýval pod opasok, ktorý vždy len trochu posunul a zistil, čo potreboval. Netrvalo dlho a učiteľka si toto podozrivé správanie všimla, tak sa ho nahlas opýtala, čo to tam vystrája v domnienke, že ho nachytala.
Bez najmenšieho zaváhania sa jej chalanisko pozrel do očí a prehlásil: „Ospravedlňujem sa, snažil som sa spacifikovať svoj stoják. Ďakujem, že ste na to upozornili celú triedu.“ Všetci sa začali smiať a učiteľka nemala tušenia, ako na niečo také odpovedať. Nechala to teda radšej tak a už jeho opaskové maniere nikdy nekomentovala.
9. V triede som mal chalana s masívnym afrom. Svoje ťaháky vždy zroloval a zapichol ich dovnútra svojej bujnej koruny krásy a vždy, keď ich potreboval vytiahnuť alebo zasunúť späť, sa tváril, že si škrabká hlavu. Bolo komické pozorovať ho v akcii, no nikdy mu na to nikto neprišiel.
10. Môj kamarát je učiteľ a rozprával mi množstvo bizarných historiek o študentoch, ktorí podvádzali pri teste. Jeden chlapík skonštruoval vlastný kladkový systém, ktorý viedol z jedného rukáva cez hruď až do druhého. V jednom rukáve bol ťahák a podľa toho, ako poťahoval druhým rukávom sa vysúval a zasúval späť. Musím uznať, že to bolo brilantné.
Ďalšie dievča malo zase odpovede napísané na krku. Vždy, keď jej spolusediaca poklepkala perom po lavici, odhrnulo si vlasy a nechalo ju odpísať, čo tam má. Následne to ona odpísala z jej papiera. Škoda len, že nemali rovnaké otázky…
11. V prvom ročníku na strednej si nejaký spolužiak napísal na ruku vzorec na výpočet vzdialenosti. Zabudol si ale stiahnuť dole rukávy, takže si to učiteľ rýchlo všimol a spýtal sa ho, čo to má akože byť. Chlapec spanikáril a v rýchlosti zo seba vypotil, že to je jeho tetovanie. Z testu dostal jednotku, no musel si kresliť vzorec na výpočet vzdialenosti na ruku perom každý deň až do konca školského roka.
12. Naša dejepisárka nám raz rozprávala príhodu o študentovi, ktorý nejakým záhadným spôsobom nastrkal do pera zväčšovacie šošovky. Dovnútra pera vložil drobný, takmer nečitateľný, ťahák. Potom použil pero ako ďalekohľad – nakukol doň zvrchu a videl odpovede zväčšené pomocou šošoviek. Stavím sa, že z toho chlapca je dnes génius.
13. V jednej našej učebni viselo na stenách množstvo edukatívnych plagátov. Spolužiak sa s tým nekašľal a vyrobil jeden vlastný. Napísal naň celé učivo, zvesil jeden z pôvodných plagátov a svoj zavesil na jeho miesto. Odpovede si pohodlne prečítal on aj množstvo iných žiakov a dodnes nikto na nič neprišiel.
14. Naša učiteľka robila každý test na ten istý spôsob – otázka a k nej štyri odpovede (A, B, C, D). S kamarátom sme mali „tajný“ jazyk, ktorým sme si dávali najavo, ktorá odpoveď je tá správna. A bol krátky povzdych, B bol dlhý povzdych, C bolo poklepanie gumou z ceruzky o lavicu a D bolo gumovanie, ktoré trvalo dlhšie ako sekundu.
