Pre psičkárov je štvornohý chlpáč členom rodiny, kamarátom do dažďa, parťákom do každej situácie. Či je piatok a či sviatok, vždy je tam pre nich a vždy im s láskou „ožužle“ papuče. A za tento hrdinský počin si neraz vyslúži mľaskavý božtek.
Tí, ktorí tieto zvieraco-ľudské vzťahy neuznávajú, sa pri tom len zaksichtia a prehodia niečo na štýl: „Preboha, veď to je strašne nehygienické bozkávať svojho psa. Bohvie, kde to zviera behalo.“ Potom príde časť o tom, ako si líže vlastný zadok, pije to, čo vycikal a iné podobné srandy, ktoré ťa majú presvedčiť, že bozkávať svojho psa je rovnaké ako dávať pusu odpadkovému košu v Černobyle.
Ľudia z predošlého odstavca sú presne tí, ktorí budú nad novým výskumom švajčiarskych vedcov len nechápavo krútiť hlavou. Zaoberal sa množstvom baktérií na telesnom ochlpení. Psov. A nielen psov, ale aj pánov, ktorí si na tvári pestujú poriadnu džungľu.
Experimentu sa zúčastnilo 18 bradatých mužov vo veku od 18 do 76 rokov. Spoločnosť im robilo tridsať psíkov, pričom každý z nich bol inej rasy. Obe skupiny mali jedno spoločné – množstvo chlpov, na ktorých sa môže uchytiť ešte väčšie množstvo neželaných baktérií. Otázka znela jasne: Kto je na tom zo zdravotného hľadiska horšie a kto je nebezpečnejší pre svoje okolie?
Psíkom môže odľahnúť. Muži boli tí, ktorí si v súboji odniesli čierneho Petra a vyšli z neho ako chodiace prachovky. Zatiaľčo z celkového množstva psov prenášalo značné množstvo baktérií len 23 jedincov, u mužov to boli všetci.
Sto percent testovaných mužov prenášalo na svojej mužskej pýche (brada, bavíme sa o brade) kvantum baktérií a takmer polovica z nich bola hostiteľom baktérií, ktoré im v budúcnosti môžu spôsobiť zdravotné komplikácie.
V závere treba skonštatovať, že ani psia srsť nebola úplne zdravotne bezchybná. Avšak jeden, dva či tri malé božteky od psa ťa určite nezabijú, tým dupľom, ak na dennej báze prevádzkuješ rovnakú činnosť so svojím fúzatým frajerom.
[poll id=“50″]
Zdroj: dailymail.co.uk
