Narodenie dieťaťa sa považuje za jednu z najkrajších udalostí v živote človeka. Po 9 nekonečných mesiacoch, ktoré tiež nemusia byť vždy najjednoduchšie, príde na svet nový, krásny, malý, milučký človiečik. Uzlík šťastia, tepla a radosti, ktorý rozžiari životy všetkých naokolo. Stať sa rodičom však môže byť niekedy ťažšie, než si myslíme. A keďže tejto tienistej stránke rodičovstva sa venuje málo pozornosti, dnes bude reč o popôrodnej depresii.
Čo robiť, keď sa vysnívaná rola mamy zmení na nočnú moru? Slovenka Klaudia, mamka ročnej Malvínky, otvorene prehovorila o svojej skúsenosti, ktorá ju priviedla na pokraj zúfalstva. Jej úprimné rozprávanie o popôrodnej depresii búra mýty o „dokonalom materstve“ a prináša nádej ženám, ktoré sa cítia na dne. Ukazuje, že aj z najtemnejších chvíľ vedie cesta späť k láske a radosti.
Čo je popôrodná depresia? Vedela by si nám to nejak stručne a v skratke predstaviť? Pre niekoho, kto o tom možno nikdy nepočul alebo si to nevie nijako predstaviť.
Popôrodná depresia (PPD) je vážny psychicky stav po pôrode matky. Je to ochorenie, ktoré sprevádza bolesť duše, odmietanie dieťatka, nechutenstvo, výkyvy nálad, nespavosť. Je to to najhoršie, čo sa žene po pôrode môže stať, pretože často sa tomu nekladie dôraz.
Kedy si si prvýkrát uvedomila, že trpíš popôrodnou depresiou? Aké boli prvé príznaky?
2 týždne po pôrode som začala pociťovať úzkosť, netešila som sa z materstva, každé dojčenie pre mňa bolo náročné, bolestivé a nenávidela som byť mamou. Chcela som moju dcéru vrátiť a mať naspäť svoj život.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Mladá Slovenka obeťou znásilnenia: Richarda Glücka by som najradšej po jeho výroku opľula. Znásilnená žena je niekedy ešte len dieťaťom
- Mladá Slovenka o detstve s otcom agresívnym alkoholikom: Keď odišiel z môjho života, vydýchla som si
- Mama ma vychovala ako anorektičku. Slovenka rozpráva o detstve s matkou trpiacou poruchou príjmu potravy
Môžeš nám priblížiť svoju osobnú skúsenosť s popôrodnou depresiou? Čo si cítila? Ako si žila? Aké si mala myšlienky?
Smútok, bolesť, vinu. Veeeeľa viny. Nechcela som dojčiť, to bolo u mňa najhoršie. Laktačné poradkyne tvrdili, že dojčenie bude krásny zážitok, že budem cítiť šťastie, ale ja som prežívala opak. Cítila som sa ako taká chodiaca mliekareň a každé dojčenie spôsobovalo fyzickú, ale aj psychickú bolesť.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Aké myšlienky ju počas PPD prenasledovali
- Čo chcela urobiť svojej dcére počas najhlbších záchvatov paniky a depresiu
- Kedy nastal zlom a rozhodla sa vyhľadať pomoc
- Akú úlohu v tom zohrala rodina a okolie
- Či môže mať PPD aj muž
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom