Kto by si nechcel svoje študentské časy spríjemniť výletom do Ameriky? Do kraja nekonečných prísľubov a takzvaného amerického sna? Na Slovensku existuje niekoľko „work and travel“ organizácií, ktoré vysielajú mladých ľudí za veľkú mláku a ponúkajú im prácu a šancu spoznať život v Spojených štátoch. Jedným z mnohých zamestnaní, ktoré si človek môže vybrať, je aj povolanie plavčík.
Scestovaný Samuel sa pred takmer dvoma rokmi rozhodol túto príležitosť vyskúšať. Odvtedy sa do amerických bazénov vracia každý rok a vyzerá to tak, že s tým neprestane. Aký je proces „work and travel“ výmenného pobytu? Je Amerika vážne tou vysnívanou krajinou? Aká je kultúra plavčíkov a ako fungujú „no go“ zóny plné narkomanov? O tomto všetkom a ešte trocha viac nám porozprával jeden z rozsiahleho kolégia slovenských plavčíkov žijúcich v Spojených štátoch.
Ako si sa dostal do Ameriky a na pozíciu plavčíka?
Veľmi dlho som hľadal nejakú pracovnú príležitosť v zahraničí, keďže rád cestujem po celom svete. Najprv som chcel ísť na Ibizu do Španielska, už som to aj začal riešiť, ale potom som prišiel na internát a stretol som tam človeka z pracovnej agentúry, ktorá sprostredkováva poslanie slovenských študentov do Ameriky. Okamžite mi začal rozprávať o tom, aké sú výhody práce plavčíka v Amerike, čo by som robil, kam by som šiel.
Najprv som zostal zaskočený, lebo to bolo ako z rozprávky. Chcel som ísť do Ameriky, ale nepočítal som s tým, že to bude už v tom roku. Zobral som si teda kontakt a začal som to riešiť so známymi, ktorí už takýto „výmenný pobyt“ zažili. Hlavne to bol jeden spolužiak z ekonomickej fakulty.
Ten mi poradil konkrétnu spoločnosť a vysvetlil mi detaily. V tú noc som sa ešte prihlásil do jednej agentúry, ktorá posiela Čechov, Poliakov, Slovákov a iné národnosti do Ameriky.
Ako to celé prebiehalo?
Najskôr som prešiel pár telefonátmi s agentúrou a zanedlho som mal naplánovaný plavecký kurz v Bratislave. Ten trval asi tri dni a boli sme tam dvadsiati piati. Bolo to celkom náročné, ale zvládli to asi všetci. Boli tam nejaké základné zručnosti, ktoré by mal plavčík ovládať. Potopiť sa do trojmetrovej hĺbky, preplávať bazén s tehlou na bruchu, kurz prvej pomoci a tak ďalej. Všetko to prebiehalo v anglickom jazyku, ale z tohto hľadiska tam nebolo nič náročné.
Tu nás oboznámili s tým, ako bude všetko prebiehať. Ako to bude po prílete, koľko peňazí zarobíme a ako sa budeme môcť pohybovať po krajine. Spoznal som kopu nových kolegov, s ktorými som si okamžite sadol.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Kalifornia očami Slováka: Za dva týždne som minul 20-tisíc eur, na toto zaujímavé miesto sa ale dostanete zadarmo (ROZHOVOR)
- Slovák v Thajsku: Do Bangkoku som išiel rozbehnúť biznis s konope, najesť sa tam vieš aj za 50 centov (ROZHOVOR)
- Slovenský pár cestuje v obytnej dodávke: Takáto dovolenka naozaj nie je pre každého, takto riešime stravovanie a hygienu
Ako dlho trvá tento výmenný pobyt? Práca plavčíka je asi sezónna záležitosť.
Momentálne som tu na päť mesiacov. Potom sa na pol roka vraciam späť na Slovensko a do Ameriky sa vrátim až v máji. Znova na štyri alebo päť mesiacov. Na Slovensku budem potom normálne fungovať ako študent. Funguje to na základe toho, že pracovné víza do Ameriky na leto nie je jednoduché získať. Keďže si ale denný študent na vysokej škole, Spojené štáty chcú organizovať takéto výmenné pobyty, ktoré obohacujú obe strany.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako sa dá vyžiť z priemernej mzdy plavčíka
- Aký je nočný život vo Washingtone
- Ako sa Samuel dostal do „no-go“ zóny a čo tam videl
- Čo ho na Američanoch prekvapilo
- Čo by odporučil Slovákom cestujúcim do USA za prácou
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
