Poľnohospodárstvo je neoddeliteľnou časťou funkčného štátu. O farmárčení sa ale stále hovorí, ako keby bolo niečím menej dôležitým. Farmári trávia roky budovaním funkčného hospodárstva a na ich pleciach stojí viac než kopa zodpovedností. Farmár sa často musí popasovať s mnohými ekonomickými, kultúrnymi, ale aj prírodnými problémami, stojacimi mu v ceste k tomu, aby mohol svoju prácu vykonať.
Ako sa s týmito problémami pasuje mladý slovenský farmár na dennej báze? Na túto otázku a mnoho ďalších nám odpovedal Ondrej, mladý farmár zo stredného Slovenska. Ondrej odmalička farmárči na hospodárstve s jeho celou rodinou.
Zameriavajú sa na chov na mäso a postupne plánujú farmu premeniť do ekologickejšej podoby, ktorá však vyžaduje omnoho viac času a peňazí. Ako, prečo a ešte viac sa dozvieš v nasledujúcom rozhovore.
Ako si sa k farmárčeniu dostal?
Ja som sa do tohto narodil. Počul som aj o ľuďoch, ktorí viedli normálne mestský život a potom si povedali, že chcú zmenu. Nechcú stereotyp osem hodín v práci a tak. Oni si proste povedali, že začnú farmárčiť. Existuje veľa príkladov a, samozrejme, sú ľudia, ktorí to bez problémov zvládli a teraz sú úspešní farmári. Vybudovali si to kompletne od nuly.
So mnou to ale bolo tak, že môj otec vyrastal odmalička na gazdovstve. Starí rodičia mali majer a žili tam gazdovským životom. Viedli pokojný život a boli zdraví, nemali žiadne problémy. Môj starý otec ukazoval môjmu otcovi, ako sa to robí. Otec najprv študoval, potom šiel do bane a popri tom začal chovať býky. Presnejšie štyri býky na mäso. Už vtedy by sa dalo povedať, že bol farmárom.
A takto si povedal, v deväťdesiatych rokoch, že začne podnikať s jedným kamarátom. Spolu začali dojiť kravy, a tak to nejak pokračovalo. Eventuálne mali ísť do väčšieho biznisu, že mali odkúpiť štátne majetky. Stredisko, maštale a zamestnancov. Ten jeho kamoš ale chcel farmárčiť trocha pomalšie, nestresovať sa. Cúvol od toho a otec na to zostal sám. A potom som sa narodil.
Bývali sme neďaleko od toho strediska, a tým pádom som bol neustále pri tom. Pri zvieratách, pri strojoch. Pre mňa to bola ako škola hrou. Bavilo ma dívať sa na to, ako to všetko funguje. No a potom vlastne prišla puberta.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Slovenka o práci v americkom pohrebníctve: O tom najhoršom, čo som zažila, legálne ani nemôžem hovoriť (ROZHOVOR) – EMEFKA
- Slovenský farmaceut radí: Aký je rozdiel medzi opaľovacími krémami z drogérie a lekárne a čo robiť, keď sa nám na dovolenke minie dôležitý liek?
- Samuel Kováčik alias Vedátor: Zarazilo by ma, ak by sme boli vo vesmíre sami. Znamenalo by to, že niečomu v tomto svete rozumieme veľmi zle
To znie dramaticky. Nastal nejaký zvrat v tvojom vzťahu k farmárčeniu?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako vyzerá Ondrejov bežný deň na farme
- Aké kultúrne a ekonomické prekážky musí farmár na Slovensku prekonávať
- Ako to vyzerá na veľkej aukcii býkov
- Aké to na jeho farme bolo za pandémie
- Ako sa naprieč rokmi zmenili farmárske technológie
- Ako sa podľa Ondreja k farmárom správa štát
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám na EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom