Fauna a flóra našej planéty je jednou z tých sfér, ktoré ľudí nikdy neprestanú udivovať. Je v nich toho toľko, o čom bežný človek nemá ani páru. Napríklad o super schopnostiach týchto rastlín.
1. Zmijovec titánsky alebo amorphophallus titanum
Zmijovec titánsky je teplomilná rastlina, ktorá sa prevažne vyskytuje v ázijských dažďových pralesoch. Kvitnutie tejto rastliny je veľmi nepredvídateľné – kvet sa vytvorí len v prípade, že rastlina počas vegetačného obdobia nazhromaždí dostatok živín. To sa však nedeje často, približne raz za 7 až 9 rokov, a poväčšine vyrastie len list.
Kvet najmohutnejšieho zmijovca sa vyšvihol až do výšky 2,94 metra, priemerná veľkosť sa pohybuje niekde v okolí 150 centimetrov, zatiaľčo podzemná časť rastliny váži viac ako 70 kilogramov. Hľuzy zmijovca sú jedlé a po uvarení sa menia na pokrm podobný zemiakom.
Vedci rastlinu podrobne skúmajú. Je možné, že z nej v dohľadnej dobe vyvinú účinný liek na spavú chorobu, ktorá si na africkom kontinente ročne vyžiada tisícky ľudských životov.
2. Výbušný strom alebo hura crepitans
Hura crepitans sa vyznačuje najmä svojou netradičnou kôrou. Tá je posiata množstvom nebezpečne vyzerajúcich ostňov, vďaka ktorým si strom vyslúžil nenávisť zo strany opíc a iných šplhajúcich živočíchov. Nuž, aj rastliny potrebujú nejakú formu obrany.
Strom sa vyskytuje v tropických oblastiach Severnej a Južnej Ameriky, do ktorých neodmysliteľne spadá aj Amazonský prales. Kuriozitou, čo sa hura crepitans týka, sú ich plody. Majú tvar malej tekvičky, ktorá sa rozdeľuje na 16 segmentov a každý z nich obsahuje množstvo semienok.
Keď sú semienka pripravené vydať sa do sveta, plod praskne, pričom sa okolím roznesie hlasný zvuk podobný skutočnej explózii. Vďaka tomuto výbuchu sa vedia semená dostať do vzdialenosti až 100 metrov od pôvodnej rastliny.
3. Raflézia alebo rafflesia arnoldii
Raflézia je najväčší, samostatne rastúci, kvet na našej planéte. Rozpätie jej okvetných lístkov (aj keď lístok je v tomto prípade veľmi mierne pomenovanie) siaha až do dĺžky jedného metra a celkovo váži zhruba jedenásť kilogramov.
Túto rastlinu možno zaradiť medzi parazitické druhy, pretože vyrastá na drevnatej stonke svojho hostiteľa. Sama nemá listy ani korene, preto si to príroda vyriešila takýmto spôsobom. Vo voľnej prírode ju aj napriek mohutnému vzrastu nie je vôbec ľahké nájsť. Samotné puky nie sú nápadné a trvá im niekoľko mesiacov, kým vykvitnú. Kvet sa následne udrží len zopár dní.
Výskyt raflézie je momentálne na ústupe a bohužiaľ, na vine sú ľudia. Po jej objavení sa rastlina stala populárnou turistickou atrakciou a hoci domáci bojujú za to, aby jej návštevníci dali pokoj, ich snaha je väčšinou márna. Následkom takéhoto „stresu“ rastlina prestala vyháňať nové puky, a teda sa rozmnožovať.
4. Citlivka obyčajná alebo mimosa pudica
Citlivka obyčajná – pre niekoho označenie hysterickej frajerky, pre iného fascinujúca rastlina. Svoje pomenovanie si vyslúžila vďaka svojej hanblivosti, najmä čo sa dotykov týka. Keď vo svojej blízkosti zaznamená cudzí element, stiahne svoje lístky, ktoré razom vyzerajú, akoby povädli.
Netreba sa toho báť – listy sa po pár minútach opätovne otvoria a rastlina vyzerá zase tak, ako predtým. Tento úkaz biológovia odôvodňujú uvoľňovaním vody z buniek, ktoré sa nachádzajú na ich povrchu. Citlivka sa vyskytuje v rôznych ázijských oblastiach. Na pôdu nie je vôbec vyberavá, práve naopak – často volí takú, ktorá neobsahuje veľké množstvo živín.
https://giphy.com/gifs/plant-sensitive-mimosa-pudica-oznxTlTgyl2bSPpnHG
5. Tŕnistá píšťalka alebo vachellia drepanolobium
Tento strom, ktorý v prírode predstavuje tŕnistú píšťalku, možno radiť medzi akácie, vyskytujúce sa na východe Afriky. Vyrastá do výšky šiestich metrov a na obranu používa špeciálnu techniku – áno, uhádli ste, je to pískanie. Zvuk sa ozýva z „cibuliek“, ktoré slúžia ako základ pre tŕne.
Za zmienku stojí aj symbióza, ktorú má táto akácia s mravcami. Mravce sú miniatúrne stvorenia, ktoré nikdy nepohrdnú dobrou skrýšou a tú našli práve v už spomínaných cibuľkách. Za útočisko sa hmyz stromu opláca ochranou pred bylinožravcami – od tých najdrobnejších až po slony. Ani tie totiž nechcú mať nič spoločné s rastlinou, ktorá zažíva inváziu mravcov.
6. Vodná ruža Viktória kráľovská alebo Victoria amazonica
Viktória kráľovská spadá do rodiny lekien, no z radu vyčnieva svojou neprehliadnuteľnou veľkosťou. Rastlina má obrovské zelené listy, ktoré sa vznášajú na vodnej hladine a v tomto prípade dorastajú do enormnej dĺžky troch metrov. Vznešené meno dostala po kráľovnej Viktórii (prekvapivo), ktorá stála na čele Spojeného kráľovstva takmer celé 19. storočie.
Dychberúcou schopnosťou tejto rastliny je fakt, že toho „na pleciach“ dokáže udržať naozaj veľa. Jeden list je schopný popasovať sa s hmotnosťou zhruba 50 kilogramov. Za jedno obdobie rastlina takýchto listov vyprodukuje 40-50. Pokryje teda celú vodnú hladinu a zároveň sa poistí, že žiadna iná rastlina na jej teritórium určite nevyrastie.
7. Krčiažnik alebo nepenthes
Krčiažnik je menej známa mäsožravá rastlinka, ktorá sa vyskytuje v krajinách ako Čína, Indonézia či Malajzia. Jeho telo tvorí spodná časť, ktorá vyzerá ako drobný krčah a vrchná, ktorá slúži ako viečko a chráni rastlinu pred dažďom.
Po okrajoch spodnej časti sa nachádzajú žľazy – tie produkujú nektár, slúžiaci ako lákadlo pre okoloidúci hmyz a inú korisť. Laicky povedané, chrobák príde na hostinu, skĺzne do krčahu a následne čelí krutému osudu v obkľúčení tráviacich kyselín.
Zdroj: wikipedia.org
Titulná fotka: The Jakarta Post