Dnes si pripomíname Deň osamelých a to je skvelá príležitosť upozorniť na fakt, že aj vo zvieracej ríši sa nájde dosť nešťastníkov, ktorým nie je dopriata láska.
V mnohých prípadoch za toto nešťastie môžeme my – ľudia, ktorí poškodzujeme prirodzené podmienky zvierat. Niektorým zvieratkám sa aj napriek nepriazni osudu podarilo nájsť si polovičku a ich príbehy sa končia happyendom. Iné zostali v ubíjajúcej samote až do konca svojich životov. Bizarné, smutné ale aj šťastné príbehy nenechajú nikoho chladným!
Osamelý George
Fascinujúca diverzita druhov na súostroví Galapágy očarila kedysi aj Charlesa Darwina a poskytla mu množstvo poznatkov potrebných pre jeho výnimočnú vedeckú prácu. Keďže ľudstvo má vo zvyku všade po sebe zanechať výraznú stopu, aj Galapágy boli poznačené.
Zdivočené kozy ako invazívny druh zdecimovali miestnu vegetáciu, čím na pokraj vyhynutia dostali mnohé pôvodné živočíchy. Medzi inými aj korytnačky slonie z ostrovu Pinta.
Posledným jedincom sa stal samec narodený okolo roku 1910, ktorého nazvali George. Výskumníci zo stanice dokonca ponúkli odmenu 10 000 dolárov tomu, komu sa podarí nájsť vhodnú nevestu pre Georgea.
Hoci sa samičkám z príbuzného druhu podarilo po párení s Georgeom naklásť vajíčka, nič z nich nakoniec nebolo. Jún 2012 znamenal koniec pre celý druh, keďže George zomrel prirodzenou smrťou. Jeho telesné ostatky boli vypreparované v New Yorku a vrátené naspäť na Galapágy, kde je mu venovaná celá výstava.
„Ľavý slimák Jeremy“
Jeremy je meno slimáka, ktorého sprevádzala veľmi zvláštna odchýlka v slimačom svete – jeho ulita bola zatočená do ľavej strany. Bol jednoducho iný a láska sa mu vyhýbala. Aj keď sú slimáky hermafrodity a každý jedinec sa môže rozmnožovať s každým, Jeremymu to nebolo nič platné.
Kvôli svojej zvláštnosti mal inak orientované rozmnožovacie ústrojenstvo, čiže s normálnym „pravotočivým“ slimákom mal problém sa páriť. Jeremymu teda bolo potrebné nájsť partnera s rovnakou odlišnosťou.
Biológom sa podarilo nájsť dvoch vyhovujúcich slimáčikov – Tomeaua a Leftyho. To, čo vyzeralo ako radostná novina, sa premenilo na nočnú moru – tí dvaja sa párili medzi sebou a Jeremyho vynechali! Smutný príbeh slimáka sa stal dokonca inšpiráciou pre žalostnú baladu.
Hoci Jeremy už zomrel, vedci po jeho smrti prišli s pozitívnou správou – predsa sa mu podarilo zachovať potomstvo! Po troch páreniach zanechal niekoľko desiatok potomkov, ktorí sú na ich veľké šťastie všetci pravotočiví!
Nigel, ktorý sa zamiloval do sochy
Dobrovoľníci na novozélandskom ostrove Mana prišli pred 20 rokmi s plánom obnovy populácie vtákov. Na prilákanie vtáctva mali slúžiť betónové atrapy druhu sula biela a ich hlasy vypúšťané z reproduktorov. V roku 2014 sa na ostrove konečne objavil Nigel, ako prvá sula po 40 rokoch. Žiaľ, ostal úplne sám a vo svojej samote sa zamiloval do jednej z atráp.
Pravidelne ju čistil svojím zobákom a dokonca jej zostrojil aj hniezdo. Dal jej všetko a nikdy nič nedostal naspäť. Mnohí z nás zažili tento trýznivý pocit aj so živými osobami a preto sa Nigel stal obľúbenou zvieracou postavou.
Neskôr sa na krátky čas na ostrove objavil druhý jedinec, ktorý bol ale tiež samček. Dlho sa nezdržal. Nigel zomrel vedľa svojej betónovej lásky na začiatku roka 2018. Za pravdepodobnú príčinu smrti bol označený chemický postrek, ktorý bol neďaleko Nigelovho hniezda aplikovaný tri týždne pred jeho smrťou.
Romeo sa dočkal svojej Júlie!
Odlesňovanie, znečistenie a klimatické zmeny dávajú poriadne zabrať juhoamerickým dažďovým pralesom, nazývaným tiež pľúcami planéty. Na pokraj vyhynutia sa dostali mnohé druhy, vrátane Sehuencaskej vodnej žaby. Posledným známym exemplárom bol samec Romeo, ktorý uplynulých desať rokov žil v akváriu vedeckého zariadenia.
V januári 2019 sa objavila potešujúca správa – vedci objavili vo voľnej prírode päticu žiab Romeovho druhu. Išlo o troch samcov a dve samice – jedna z nich, v ideálnom veku pre Romea, dostala, samozrejme, meno Júlia.
Či sa im podarí úspešne spáriť sa, je otázne, vedci sú optimistickí a veria, že protiklady sa priťahujú – zatiaľčo Romeo nie je veľmi aktívny, Júlia je pojašená a už sa pokúšala zo svojho akvária uniknúť. Žabiemu páriku držíme všetci palce!
Veľryba, ktorej nikto nerozumie
Už od osemdesiatych rokov 20. storočia bádatelia pravidelne zaznamenávajú pri západnom pobreží Severnej Ameriky unikátne veľrybie volanie. Ide pravdepodobne o jedno jediné zviera, ktoré dostalo meno 52. Prečo práve 52? Číslo znamená frekvenciu 52 Hz, ktorá zodpovedá zvukom, vydávaným touto veľrybou.
Je to oveľa vyšší tón, aký je typický pre všetky ostatné príbuzné veľryby. Vedci si nedokážu vysvetliť príčinu odlišnej reči Päťdesiat dvojky. Podľa niektorých ide o postihnutého jedinca, iní ju považujú za medzidruhového kríženca a objavila sa aj hypotéza, že veľryba je hluchá.
Vodný živočích celý život hovorí jazykom, ktorému nikto nerozumie a preto si vyslúžil pomenovanie najosamelejšia veľryba sveta.
Supersamec Diego
Pred 50 rokmi by sme na galapágskom ostrove Espanola našli len dvoch samcov a štyri samice korytnačieho druhu Chelonoidis hoodensis. Populácia bola ohrozená a mohlo by sa zdať, že tento druh čaká rovnaký osud ako Georgea z úvodu článku. Ten, komu sa kritický stav podarilo zvrátiť, je známy ako Diego.
Biológovia zasiahli a vytvorili rozmnožovaciu stanicu na ostrove Santa Cruz. Niekoľko samíc a samcov bolo vybratých, aby sa venovali intímnostiam a priniesli na svet čo najviac korytnačích detičiek. Dnes to vyzerá tak, že najlepšiu prácu odviedol jednoznačne hrdinský Diego!
Počet jeho potomkov sa odhaduje na 800. Osem stoviek! S pomocou ôsmich samíc sa dnes asi storočnému Diegovi podarilo zachrániť svoj druh pred vyhynutím. Odborníci odhadujú, že korytnačí Boris Kollár je otcom asi 40% populácie druhu na ostrove.
Žabiak Toughie
Toughie bol jednou z niekoľkých desiatok žabiek druhu Ecnomiohyla rabborum, evakuovaných v roku 2005 z Panamy do botanickej záhrady v Georgii. Americkí vedci sa týmto spôsobom pokúsili zachrániť živočíchy pred nebezpečným plesňovým ochorením, ktoré decimovalo obojživelníky v stredoamerickom regióne.
V zajatí sa Toughiemu podarilo so samičkami priniesť na svet niekoľko žubrienok, žiadna z nich sa ale nedožila dospelosti. Zo vzácnych žabiek postupne ubúdalo a nakoniec ostal len Toughie a ešte jeden samček. Ten zahynul v roku 2012 a o štyri roky neskôr ho nasledoval aj Toughie. Druh Ecnomiohyla rabborum je teda považovaný za vyhynutý.
Zdroje: telegraph.co.uk smh.com.au wikipedia.org bbc.com npr.org
Titulná fotka: stuff.co.nz
