Slovensko sa opäť raz ocitlo na vrchu rebríčku, no, bohužiaľ, znova toho nesprávneho. Ako upozornil portál oPeniazoch, Slováci majú spomedzi krajín Európskej únie najdrahšie potraviny. V porovnaní s ostatnými na ne míňame najviac peňazí. Čo za to môže?
Kľučovú rolu zohráva kúpna sila. Hoci sa štáty východnej a južnej Európy postupne vyrovnávajú západným a severným krajinám, ešte zďaleka sa nedostali na ich úroveň. Ešte horšie je, že rozdiely nie sú len medzi krajinami, ale aj medzi regiónmi v rámci jednotlivých štátov.
Najsilnejšiu kúpnu silu majú obyvatelia Luxemburgu, kde bola až na úrovni 40 931 eur, najslabšiu zas v súčasnosti, z pochopiteľných dôvodov, na Ukrajine, tam je 2 478 eur – ide o 14 % európskeho priemeru. Ak sa pozrieme vyslovene na EÚ, tak najslabšie je Rumunsko, kde je kúpna sila iba 7 738 eur, len o niečo lepšie je na tom Bulharsko so sumou 8 629 eur.
Pokiaľ ide o samotný priemer kúpnej sily za rok 2023, tak táto suma bola v rámci EÚ na úrovni 19 786 eur. Oproti roku 2022 išlo o nárast 5,5 %. Všetci obyvatelia Európskej únie tak mohli kolektívne minúť na tovar či služby až približne 8,9 bilióna eur.
Veľmi veľké rozdiely
Najviac peňazí spomedzi krajín EÚ míňajú na nákupy potravín Slováci. To poháňajú primárne dva dôvody, a to vysoké ceny potravín, ktoré sú sprevádzané vysokou infláciou počas posledných rokov. Vlani bola na úrovni 11 %, zatiaľ čo priemer v EÚ bol 6,4 %. V Česku to bolo 12 %, najhoršie na tom bolo Maďarsko, tam to bolo 17 %.
Zaujímavosťou je, že najmenej na potraviny míňajú Nemci. „Priemerné príjmy sú v Nemecku vysoké. Okrem toho je konkurencia v maloobchode s potravinami tvrdšia ako takmer kdekoľvek inde, čo vytvára tlak na ceny. Aj keď ceny v poslednom čase v dôsledku vysokej inflácie vzrástli, sú stále relatívne nízke,“ uviedol Filip Vojtech, odborník na maloobchod spoločnosti NIQ.
Na iné tovary, ako sú móda, topánky či kožený tovar, zas míňajú najviac Poliaci či juhoeurópske krajiny vrátane Balkánu. Najmenej na tieto produkty míňajú Fíni.
Celkovo v obchodoch míňajú najviac prostriedkov obyvatelia východnej Európy. Zatiaľ čo priemer medzi krajinami EÚ je 33,9 %, v Maďarsku to bolo minulý rok až 50 %, v Česku zas 44 %. Východoeurópania minú v prepočte každé druhé euro v maloobchode, Nemci, vďaka silnej kúpnej sile, iba každé štvrté.
