Dnešná medicína je zázrakom, to všetci vieme. Naši dávni predkovia neboli schopní poriadne zápasiť ani s jednoduchou chrípkou alebo bolesťou zuba. Dnes je už takmer na všetko vynájdený liek alebo liečba. Pri akútnych prípadoch sme schopní okamžite zasiahnuť operáciou, pri ktorej doktorom pomáhajú technológie, o akých sa ľuďom minulého storočia nemohlo ani snívať. Avšak ešte dodnes sa v spoločnosti objavia nejaké zvláštne lekárske prípady udivujúce celý svet.
Väčšina týchto chorôb sa počíta medzi ojedinelé historické javy alebo neliečiteľné choroby dediace sa naprieč generáciami. Niektoré znejú ako z rozprávky, iné ako z hororu. Tak, ako je medicína zázrakom, tak je aj ľudské telo jednou komplikovanou hračkou, v ktorej sa môže ktorákoľvek „haprujúca“ súčiastka prejaviť veľmi netradičným spôsobom.
1. Život bez 90% mozgu
Všetci sme počuli o teóriách, že aktívne používame iba 10% mozgu, nie? V roku 2017 bol vedeckou doménou The Lancet publikovaný článok o mužovi, ktorému v hlave nenašli takmer nič. Po rôznych vyšetreniach sa došlo k záveru, že mu chýba väčšina mozgovej hmoty.
44-ročný Francúz ale žil obyčajný život, akoby sa nič nedialo. Mal založenú rodinu a normálne pracoval. Vedci a medici sa nad týmto fenoménom dlho rozplývali, pretože jeho prípad predstavoval dokonalý podklad vyššie spomenutej teórie. Vážne mal v hlave iba 10% tradičnej mozgovej hmoty.
Všetko sa to začalo tým, že sa sťažoval na bolesť v nohe. Odohralo sa pár vyšetrení a došlo sa k záveru, že jeho lebka je naplnená tekutinou a takmer žiadnym mozgom. Tento stav sa nazýva Hydrocephalus a priamočiaro pomenováva jav, počas ktorého je lebečná dutina naplnená hlavne vodou. Muž podstúpil aj IQ test, z ktorého vyšiel s hodnotením 80, čo predstavuje úroveň niečo málo pod priemernou inteligenciou.
Jestvujú rôzne teórie, najprominentnejšia z nich ale poukazuje na to, že Francúzovi bol v štrnástich rokoch diagnostikovaný podobný problém, ktorý ale nebol dostatočne ošetrený. V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov života sa jeho mozog postupne zmenšoval a jeho priestor nahrádzala tekutina.
2. Lekárske prípady vybuchujúcich zubov
Jeden z prvých záznamov vybuchujúcich zubov sa datuje do roku 1817. Vtedy sa jeden z pacientov pensylvánskeho doktora sťažoval na hrôzostrašnú bolesť zuba, ktorá vyvrcholila jeho explóziou. Treba brať do úvahy fakt, že ľudia tej doby sa radšej trápili, než išli k zubárovi. Technika nebola dostatočne vyspelá a trhanie zubov predstavovalo hodiny trvajúcu a násilnú operáciu.
Rôzne zdroje udávajú, že explózie zubov pokračovali aj ďalej. Ďalšie prípady sa datujú naprieč celým devätnástym storočím. Vysvetlenie tohto fenoménu zostáva naďalej zahalené rúškom tajomstva. Niektorí hovoria, že išlo o výbuch spôsobený chemikáliami používanými pri výrobe náplní vyvŕtaných zubov, iní zas tvrdia, že išlo o nahromadenie vodíka v zube. Ďalší hovoria o nekorektne vyrobenej náplni schopnej premeniť zub na malú elektromechanickú baterku alebo bombu.
Vo všeobecnosti sa ale pacienti z týchto malých výbuchov tešili. Vtedy sa tieto lekárske prípady tak akútne neriešili. Detonácie zubov predstavovali okamžité uľavenie od bolesti a žiadne zbytočné naťahovanie sa so zubárom. Hlavne ale išlo o fakt, že výbuch mohol spôsobiť inú škodu než len zničený zub a zbavenie sa bolesti. Zopár prípadov vybuchujúcich zubov uvádza, že explózia bola taká silná, až pacienta zhodilo k zemi.
3. Žena, ktorá plakala kamene
Medzi zvláštne lekárske prípady by sme mohli zaradiť aj prípad istej ženy s menom Ding Aihua z Číny. Písal sa rok 1996 a táto žena sa stala svetovou senzáciou. Prečo? Namiesto sĺz sa jej totižto v očiach vytvárali malé kamienky. Tie museli byť opatrne a častokrát bolestivo odstraňované vždy, keď zaplakala. Pre Ding Aihua a jej manžela sa bežné návštevy nemocnice stali nočnou morou. Všetci ich totižto pokladali za bláznov.
Tento fenomén je dodnes považovaný za nevyriešený. Síce sa obom dostalo dostatok mediálnej pozornosti naprieč celým svetom, nikto jej nebol schopný pomôcť. Vedci z celého sveta polemizovali o tom, že by išlo o abnormálny prípad fabrikácie kryštálov v slzných kanálikoch alebo o „haprujúci“ systém spojiviek v očiach. Jej prípad, nech bol v tej dobe akokoľvek zvláštny, eventuálne zmizol do zabudnutia.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
