Existuje málo hercov, ktorí by si so svojím menom niesli tak mnoho pozitívnych, ale aj negatívnych prívlastkov. Niektorí si žiadajú nepredstaviteľné podmienky na vykonanie svojho hereckého koncertu, iní sú zas schopní odstúpiť od filmovania pár dní pred natáčaním. Nikto sa ale do dejín filmu nezapísal takým spôsobom ako nemecký herec Klaus Kinski.
Krik, nadávky, vyhrážky, urážky a mnoho, mnoho ďalších expresívnych výkonov jednoducho patrili do Kinského repertoáru hereckých zručností. Bohužiaľ, nepraktizoval ich iba pred kamerou. Jeho najslávnejšie kúsky pochádzajú spoza kamery. Jeho najbližší spolupracovník, nemecký režisér Werner Herzog ho mnohokrát pomenoval najlepším hercom storočia, no zároveň aj najväčšou pliagou a nešťastím jeho filmového sveta.
Kinski sa vďaka svojmu talentu a originálnej vizáži dostal aj do svetového filmu, no legendou sa stal hlavne kvôli jeho kontroverzným emocionálnym výbuchom na filmovom pľaci. Werner Herzog väčšinu jeho výstupov dokumentuje v skvelom dokumente My Best Fiend z roku 1999. Jeho výstupy boli také obscénne, až sa niekoľko ľudí rozhodlo zavraždiť ho.
Klaus Kinski a jeho falošné memoáre
Kinski sa objavil v približne 100 dlhometrážnych filmoch. Jeho najznámejšie výkony pochádzajú z piatich filmov Wernera Herzoga, odkiaľ pochádzajú aj jeho najslávnejšie výbuchy. Zahral si aj menšie úlohy vo veľkofilmoch ako A Few Dollars More od Sergia Leoneho a Doktor Živágo od Davida Leana. Okrem filmu vystupoval aj v obrovskom počte divadelných inscenácií a mnohých podcastoch.
Jeho život sa začal v roku 1926 v Poľsku, kde sa narodil do chudobnejšej rodiny, ktorá sa odsťahovala do Berlína. Časy boli ale kruté, a Kinski svoje detstvo často popisoval ako nešťastné. Zanedlho sa stal súčasťou nemeckej armády za druhej svetovej vojny. V roku 1944 sa konečne zapojil do akcie a okamžite bol zajatý nepriateľským vojskom. Kinského memoáre, ako si, drahý čitateľ, budeš môcť čoskoro všimnúť, sú naplnené protichodnými a klamlivými informáciami.
V jednom z nich Kinski popisuje to, ako ho britská armáda zajala po tom, ako dezertoval nemecké vojsko a bol odsúdený na popravu. Briti ho podľa neho zachránili. Kinski svoju hereckú kariéru započal už počas vojenskej služby. Tu hral v divadelných inscenáciách pre vojakov.
Werner Herzog eventuálne svetu odhalil, že Kinski svoje memoáre fabuloval. V skutočnosti sa narodil do rodiny strednej vrstvy a žil veľmi dobrý život. Kinski sa k tomu vyjadril tak, že by jeho memoáre nikto nečítal, ak by v nich nebol dostatok kontroverzie.
Jesus Christ Saviour Tour
Kinski, ktorý sa pár rokov po vojne ocitol pracujúc v divadle, sa jedného dňa rozhodol uškrtiť svojho divadelného sponzora. Pravdepodobne kvôli nezhodám vo finančnej podpore jeho hier. Kinski bol po tomto incidente zatvorený na psychiatrii a bol oficiálne diagnostikovaný ako psychopat trpiaci antisociálnou poruchou.
Toto obdobie znamenalo pre Kinského ťažké časy, keďže ho nikto nechcel zamestnať. To vyústilo do trojnásobného pokusu o samovraždu. Ale ani to sa Kinskému nepodarilo. Eventuálne, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, sa mu podarilo svoju kariéru znova naštartovať.
Objavoval sa v menších „béčkových“ filmoch, ale aj vo väčších dielach, ako napríklad v spomenutom Doktorovi Živágovi a A Few Dollars More. Vždy ale hral menšiu rolu, čo mu ale pri kvantite filmov vynieslo dosť peňazí. Presťahoval sa do Talianska, kde nakrúcal rôzne westerny, a eventuálne sa znova vrátil späť do Nemecka, kde odohral svoje turné Jesus Christ Saviour Tour.
Tu sa jeho šialenstvo začalo dostávať na povrch. Ziapal, škriekal, diktoval kázania svojho tridsaťstranového monológu a eventuálne došlo k bodu, keď sa tritisícčlenné obecenstvo obrátilo proti nemu. Všade poletovali nadávky a Kinski sa neraz dostal do bodu, keď sa rozplakal, pretože aj keď bol jeho monológ vulgárny a kontroverzný, jeho vlastné obecenstvo bolo ešte horšie.
Werner Herzog
Nemecký režisér Werner Herzog si Kinského všimol už dávnejšie, na počiatku ich kariér. Kinski a Herzog žili spolu v jednej budove, kde sa často stretávali a prežívali Kinského výkony. Herzog vtedy mohol mať 14 rokov a Kinski okolo tridsiatky. Toto obdobie je pekne zdokumentované v Herzogovom filme My Best Fiend, ktorý poukazuje na to, že Kinski bol už vtedy maniak.
Raz si celý byt naplnil listami zo stromov, potom zas celé dni nahlas nadával. Neskôr, keď mu vlastník domu zle ožehlil tričká, Kinski znova vybuchol a vo svojom maniakálnom stave vytrhával dvere z pántov a ničil nábytok. Iná spomienka zas rozpráva o tom, ako sa Kinski zatvoril v kúpeľni na dva dni a zničil všetok porcelán do podoby štrku.
Jedného dňa im do domu vraj prišiel na návštevu divadelný kritik, ktorý Kinského pochválil za jeho výkon. Normálny človek by kritikovi poďakoval, avšak Kinski namiesto toho na kritika nahádzal, čo mal poruke, a začal po ňom ziapať: „Ja som nebol skvelý! Nebol som jedinečný! Ja som bol monumentálny!“
A tak, nech sa nám to zdá akokoľvek čudácke, Herzog sa do Kinského viac než ojedinelého šarmu zamiloval. Zamestnal ho teda ako herca v hlavnej úlohe jeho prvého veľkého filmu, dobrodružného snímku Aguirre, hnev boží z roku 1972.
Klaus Kinski a Amazonka
Aguirre, hnev boží bol epickou historickou drámou o španielskej výprave hľadajúcej mysteriózne Eldorádo, prastaré zlaté mesto údajne skryté v Amazonke. Komplikované natáčanie trvalo päť týždňov a odohrávalo sa v pralesoch pri Machu Picchu. Komplikované ale nebolo hlavne kvôli podmienkam pralesa, ale kvôli Kinskému a jeho výkonom za kamerou.
Kinski začala natáčať tesne po dokončení jeho turné Jesus Christ Saviour Tour, a tak sa pomedzi komparz prechádzal ako Ježiš. Chcel byť oslovovaný ako Mesiáš a všetku pozornosť chcel mať na sebe. Toto nebol Herzogov plán, a tak sa započali týždne konfrontácií a hádok.
Kinski bol neustále v mánii. Po každom škriekal a snažil sa presadiť svoju víziu svojej hlavnej postavy. On chcel, aby bol Aguirre maniak, čo by ostatné postavy neustále bil a tyranizoval. Herzog chcel, aby bol Aguirre pokojný a zlovestný iba svojím pohľadom. Kinski neraz zabudol svoje repliky, po čom nasledoval niekoľko hodín trvajúce nervové zrútenie, ktoré Kinski smeroval priamo na komparz.
Maniakálny Kinski neraz niekoho zranil svojím mečom, keďže ním vo svojich psychózach rád rozhadzoval. Potom sa zas stalo, že približne 50 komparzistov oddychovalo vo svojom stane, hralo karty a zabávalo sa. Kinski bol z tohto z nejakého dôvodu iritovaný, tak zobral svoju pištoľ a do stanu trikrát vystrelil. Našťastie, došlo iba k miernemu zraneniu, jeden z komparzistov prišiel o konček svojho prsta.
Kinski sa eventuálne rozhodol, že natáčanie opustí. Navrieskal na Herzoga a vyhlásil, že mu je celé natáčanie ukradnuté. Herzog túto výzvu zobral vážne, keďže bolo do natáčania vložených už dosť veľa peňazí a Kinského odchod by znamenal katastrofu. Herzog teda Kinskému s chladným výrazom pohrozil, že ak odíde, zastrelí ho. Kinski sa zľakol a na natáčaní zostal. Šialenstvo.
Aguirre, hnev boží sa stal hitom medzi divákmi aj kritikmi naprieč celým svetom.
Nosferatu a Woyczek
Oba filmy Nosferatu the Vampyre a Woyczek, režírované znova Wernerom Herzogom, prišli do kín v roku 1979. V oboch filmoch hral Kinski hlavné postavy. V Nosferatu hral legendárneho grófa Drakulu a jeho šialenstvo nedosiahlo úrovne predošlého filmu. Aj tak ale stále dokázal privádzať niektorých z filmového štábu do bodu varu.
Prekvapivo, štvorhodinové sedenia, počas ktorých bol na Kinského tvár nanášaný mejkap Drakulu, prebehli vždy hladko a bez jediného konfliktu. Pravdepodobne to bolo kvôli tomu, že mejkap nanášala japonská umelkyňa Reiko Kruk. V neskoršej fáze jeho kariéry si budeme môcť všimnúť, že Kinski bol k ženám omnoho láskavejší než k mužom.
Woyczek, príbeh nešťastného vojaka, bol taktiež menej kontroverzný. Znova, Kinského herecký partner bola žena. Herečka Eva Mattes sa ku skúsenosti s Kinskim vyjadrila veľmi pozitívne a eventuálne, v roku 1979, za svoj výkon vyhrala cenu v Cannes za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Kinski cez tieto dva filmy prešiel v pokoji a s nadhľadom. V oboch filmoch ale nebol stredobodom pozornosti kritikov, čo nám môže dávať indíciu toho, prečo sa jeho ďalší film stal takým legendárnym presne kvôli jeho psychózam.
Kinski a jeho najšialenejšie kúsky
V roku 1982 sa dvojica Herzog a Kinski znova stretla na filmovaní filmu Fitzcarraldo. Príbehy a legendy z tejto komplikovanej produkcie zatieňujú všetko, čo zatiaľ Kinski vo svojom živote vyviedol. Natáčanie prebehlo v Peru, znova v izolovaných pralesoch. Príbeh sa točí okolo pomäteného boháča, ktorý chce do srdca Amazonky priviesť operu. Na to, aby to zvládol, zamestnáva domorodých ľudí a núti ich, aby preniesli celú loď cez hrebeň hory, aby si skrátil cestu k svojej vysnenej destinácii.
Tento šialený úkon bol aj praktický, keďže Herzog vážne zamestnal miestnych domorodcov na to, aby loď skutočne pretiahli cez hrebeň hory rozdeľujúcej tok rieky. Neskôr sa ukázalo, že tento nápad je sám osebe šialený. Desiatky domorodcov a filmárov sa naprieč produkciou zranili.
Niektorí boli zasiahnutí šípmi do nôh, iných privalili obrovské polená a ďalší boli zranení pri dvoch leteckých haváriách. Mnoho ďalších zranení sa odohralo pri manipulácii so samotnou loďou. Aj keď boli tieto zranenia akokoľvek extrémne, skutočná kontroverzia a témy všetkého mediálneho pokrytia tejto produkcie sa zameriavala na Kinského šialenstvo.
Hodiny trvajúci krik. Vyhrážky. Zverská zlosť. Raz sa miestni domorodci prihovorili Herzogovi a sľúbili mu, že im stačí dať povel a Kinského odvedú do džungle, kde ho usmrtia. Kinski nebol schopný zniesť, keď sa všetka pozornosť dávala niekomu inému.
Herzog to veľakrát nezvládal a neraz chcel Kinského zabiť, podpáliť alebo utopiť. Napriek tomu medzi nimi vládlo isté kreatívne puto, ktoré ho od týchto činov držalo.
Mánia sa ale nekončí
Fitzcarraldo bolo okrem Kinského šialenstva zahltené komplikáciami, ako napríklad fakt, že Kinski nemal hlavnú rolu vôbec hrať. 40 % už bolo natočených a herec originálne hrajúci hlavnú postavu Jason Robards eventuálne odstúpil z filmovania kvôli hrozným podmienkam natáčania. Jeho úlohu mal nahradiť Jack Nicholson, avšak tvorcovia eventuálne pristúpili na Klausa Kinského.
Tvorcovia boli neustále pod hrozbou útoku nepriateľských domorodých kmeňov a produkcia prežívala jeden útok jedovatých hadov a pavúkov za druhým. Jedným z najlepších príbehov z natáčania Fitzcarralda je moment, keď sa Kinski znova oddal svojej mánii a po pár hodinách sa ukázalo, že ho nikto nevie skrotiť a on neplánuje prestať. Herzog vtedy odišiel do svojho stanu, vzal kúsok čokolády, ktorý skrýval a o ktorý by sa celý štáb vedel pobiť, a zjedol ho Kinskému priamo pred tvárou. To ho skrotilo.
Fitzcarraldo malo, podobne ako Aguirre, hnev boží, úspech. Pomätenec Kinski sa ale vybral natáčať ďalšie filmy. Jedným z nich je aj horor Crawlspace z roku 1986. Jeho klasické pohnútky boli znova v plnom prúde. Režisér tohto filmu David Schmoeller vydal krátky film známy ako Please Kill Mr. Kinski, dokumentujúci tieto udalosti. Oplatí sa to vidieť.
Posledné roky kariéry
Len počas troch dní natáčania Crawlspace sa Kinski dostal do šiestich pästných bitiek so štábom. Päste lietali tak často ako nadávky. Kinski bol rozčúlený dokonca aj nad kostýmom, ktorý mala jeho postava mať. Tak sa rozhodol, že vyrazí do mesta a kúpi si vlastný kostým. Samozrejme, zaúčtoval to produkcii a oblečenie si potom nechal.
Taliansky producent filmu jedného dňa oslovil režiséra a seriózne mu navrhol, že Kinského zabijú. Režisér Schmoeler bol zhrozený, a keď zavolal svojmu americkému producentovi, ten ho vysmial. Schmoeler teda bojoval s Kinskim ďalej. Toto doťahovanie bolo také večné, že všetci členovia štábu prichádzali k režisérovi a šepotali mu do ucha jedinú prosbu: „Prosím, zabite už pána Kinského.“
Posledným dôležitým filmom v tomto dobrodružstve nadávok a psychóz bol film Wernera Herzoga Cobra Verde z roku 1987. Kinski tu hrá otrokára, ktorý prichádza do Afriky a zažíva rôzne dobrodružstvá. Kinského psychózy z tohto natáčania nie sú až tak dobre zdokumentované, avšak mnohé zdroje uvádzajú, že tu dosiahli svoj vrchol.
Ich konfrontácie sa stali násilnejšími než kedykoľvek predtým a Herzog po skončení natáčania prisahal, že s Kinskim už nebude nikdy spolupracovať. Film, podobne ako predošlé spolupráce Herzoga a Kinského, sa stal hitom medzi divákmi aj kritikmi.
Desivé odhalenia
V roku 1989 vyšiel na svetlo sveta film Paganini, prvý a posledný film, ktorý Kinski režíroval a zároveň v ňom aj hral hlavnú rolu. Kinski dlho presviedčal Herzoga, aby film režíroval. Ten ale odmietol a povedal, že scenár nie je schopný spracovať. Pravdepodobne ale už nechcel mať s Kinskim nič spoločné. Film bol prepadák.
Väčšina štábu mala z natáčania hrozný zážitok a herečka, ktorá hrala Kinského partnerku, na svoju skúsenosť spomínala veľmi nešťastne. Kinski bol vraj násilný a toxický viac než kedykoľvek predtým.
Kinski zomrel v roku 1991 na nečakaný srdcový infarkt vo veku 65 rokov. Spolu s jeho expresívnou náturou a zbierkou ikonických filmov sa z neho stala kultová postava dejín. Široká verejnosť ale spoznala jeho skutočnú tvár až v roku 1999 po vydaní filmov My Best Fiend a Please Kill Mr. Kinski. Tieto filmy detailne skúmali jeho šialenstvo na filmových pľacoch.
Dvadsať rokov po jeho smrti sa na povrch dostali informácie o tom, že Kinski sexuálne obťažoval svoju prvú dcéru menom Pola Kinski. Vtedy mala iba deväť rokov. Príbeh tohto talentovaného egomaniaka teda naháňa údiv a hrôzu zároveň mnohým filmovým fanúšikom dodnes.
