Nájsť si prácu, oženiť sa, splodiť dieťa. To je veľmi bežná životná trajektória, ktorú od nás naše okolie tak akosi očakáva. A napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, sa na nás pozerá cez prsty, ak si dovolíme z nej vybočiť. Aký by sme na to predsa mohli mať dôvod?
Nuž, napríklad takýto. Ľudia na Reddite, ktorí netúžia mať deti, na sociálnej sieti prezradili, čo za týmto „kontroverzným“ rozhodnutím stojí. Poď si spoločne s nami prečítať ich vyjadrenia.
1. Dieťa je doživotný záväzok a rodičia sa jeho splodením zaprisahávajú, že sa oň budú do konca života starať a nadovšetko ho ľúbiť. Nemyslím si, že ja som niečoho takého schopná. Mám rada deti, ale neviem si predstaviť jedno vychovávať a určite mu nepokazím život v mene experimentu „čo ak náhodou…“.
2. Vyrastal som s bratom, ktorý je odo mňa o 10 rokov mladší. Najprv som mu menil plienky, potom ho učil, ako hrať Minecraft. Nedávno odišiel na vysokú, napriek tomu spolu voláme takmer každý večer a nonstop spolu hrávame hry. Už som jedno dieťa „odchoval“, a hoci svojho brata ľúbim najviac na svete, druhýkrát to už absolvovať nepotrebujem.
3. Človek si nikdy nemôže byť istý, aké dieťa sa mu narodí. Čo ak, nedajbože, nebude zdravé a bude si vyžadovať 24-hodinovú opateru do konca svojho života? Choré dieťa sa nedá reklamovať a ani by som to nechcela, no predstava takéhoto života je mojou najväčšou nočnou morou.
4. Denne bojujem z úzkostnými stavmi a nekontrolovateľnými záchvatmi hnevu. Po prvé, nechcem, aby to moje deti zdedili. Po druhé, nechcem, aby vyrastali v prostredí, kde sa miestami boja aj dýchať, lebo keď to na mňa príde, naštartuje ma čokoľvek. Nebolo by to voči nim fér.
5. Prečo by som ich chcieť mal? Úprimne, okrem otrepanej hlášky „Kto sa o teba postará na staré kolená?“ mi nenapadá jediný dôvod, prečo by som sa mal množiť. Deti si zaslúžia rodičov, ktorí ich budú ľúbiť, nie len tolerovať. A toho by sa u mňa jednoducho nedočkali.
6. Nezarábam dosť na to, aby som uživil seba, manželku na materskej a ešte jedny hladné ústa do počtu. Bolo by z mojej strany nanajvýš nezodpovedné v takejto situácii o deťoch čo i len uvažovať.
7. Mám strach z tehotenstva a pôrodu. Viem, že žijeme v 21. storočí a dnes už pri narodení dieťaťa každá druhá matka nezomiera. Napriek tomu mi príde fakt, že mám deväť mesiacov pestovať v sebe malého človeka a nakoniec ho vytlačiť von, ako nejaký výjav z hororu.
8. Chcem, aby moja pokrvná línia skončila mnou. Moja rodina má také šialené gény, že mám pocit, že tým všetkým spravím láskavosť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane