Už ste niekedy premýšľali o tom, čo obnáša práca v pohrebníctve? Možno áno, možno nie, no jedno je isté – tento článok vám túto netradičnú profesiu trochu priblíži.
1. Jedna staršia pani, ktorá zomrela, si želala, aby ju pochovali s jej pudlíkom. Rodina dala utratiť zdravého psíka, len aby jej žiadosti vyhovela. Jeho telo následne spopolnili a vložili ho do truhly. Prišlo mi to veľmi zvláštne.
2. Robili sme pohreb, kde hrala hudba od NSYNC. Ako rakva klesala dole, skupina spievala „Bye Bye Bye“. Bolo to želanie zosnulej a bolo to dosť super.
3. Bol som svedkom množstva hádok počas obradu. Krik, päste, dokonca aj takzvaní „skokani“. Väčšinou sú pripití a v momente, ako začne rakva klesať, skočia na ňu a chcú ísť „preč s mŕtvym“. Raz sa jeden chlapík začal surovo hádať so ženou, ktorá bola vo ôsmom mesiaci tehotenstva – to bolo už naozaj príliš.
4. Robila som pohreb pre pani, ktorá chcela byť pochovaná v rybárskej bunde. Nedalo mi nespýtať sa, či bola vášnivá rybárka. Nebola. Vraj nikdy v živote nechytala ryby.
5. Po prvý raz, keď som mal balzamovať človeka, mi bolo povedané, že je to ako natierať marinádu na mäso. Žiadna veda. Odvtedy nejem mäso… nemôžem na to prestať myslieť.
6. Počula som o ľuďoch, ktorí v noci preskakujú ploty cintorínov, kopú vlastné diery a ukladajú do nich pozostatky svojich blízkych. Na také niečo sa nedá zabudnúť.
7. Na vlastné oči som videl dve exhumácie. Jeden z toho bol chlapík pochovaný v roku 1989, vykopaný v roku 2015. Prekvapivo bol naozaj vo veľmi dobrom stave – na tvári mal stále zvyšky kozmetických produktov. Očividne bol veľmi dobre upravený. Len jeho nohy boli kosti…
8. Vždy hovorím rodinám, že urobím, čo bude v mojich silách, no neviem garantovať určité výsledky. Niektoré mŕtvoly na balzamovanie jednoducho nereagujú tak, ako by sme si želali.
9. Keď som začal s výkonom tejto profesie, bol som veľmi šokovaný, ako je to fyzicky náročné. Súčasťou tejto práce je množstvo zdvíhania ťažkých váh – cez telá až po rakvy, ktoré nie sú práve najľahšie.
10. Keď ide o staršie dámy so šedivými vlasmi, rodina väčšinou prinesie fotografiu spred niekoľkých rokov a želá si, aby sme jej vlasy nafarbili. Nie je výnimkou ani oblečenie, ktoré už má nejaký ten piatok. Očividne im uniká fakt, že tí ľudia rokmi poriadne pribrali a naozaj nie je v našich silách prinútiť ich schudnúť.
11. Je to trochu nepochopiteľné, no pohrebníctvo je tvrdohlavá sféra, ktorá do svojich kruhov prijíma takmer výsostne len mužov. Netuším, prečo je tomu tak. Hoci mám na to školu a skončila som ako najlepšia v ročníku, môj potenciálny nadriadený aj tak radšej prijal chlapíka, ktorý ledva preliezal. Len preto, že bol muž.
12. Raz sme upravovali muža, ktorý mal fúzy ako z vojnových čias. V dokumentoch, ktoré nám dodali, bolo napísané, že zahynul „následkom komplikácií počas cestovania v čase“. Veľmi nás to pobavilo.
13. Po sviatkoch je u nás vždy rušno. Nie preto, že by ľudia chceli počkať do Vianoc a až potom umrieť. Skôr je to o ich rodinách. Nechcú otravovať príbuzných s pohrebom počas sviatkov, takže radšej nechajú tetu Gertrúdu dva týždne hniť v hosťovskej izbe…
14. Ľudia sa ma často pýtajú, či sa nebojím robiť s mŕtvymi. Odpoveď je nie. To živí ľudia sú tí, ktorí nám ubližujú, nie mŕtvi. Pracovala som už s množstvom ľudí na rôznych pozíciách a nech to znie akokoľvek absurdne, musím skonštatovať, že s tými mŕtvymi sa mi pracuje najlepšie.
15. Často si zo seba navzájom s kolegovcami strieľame alebo sa strašíme. Hlavne, keď príde nejaký nováčik. Jeden by povedal, že práca v pohrebníctve je nuda, no ja si to vonkoncom nemyslím.
16. Aby sa počas pohrebu zosnulému neotvorili oči či ústa, používame lepidlo. Jednoducho ich prilepíme. No ani to vždy nezaručí, že všetko pôjde podľa plánu. Raz sme zalepili ústa, klasika, no počas obradu sa zrazu na povrch predrali dve anténky. Všimla si to jedna príbuzná a okamžite nás na to upozornila. Vysvitlo, že sme mu do úst zalepili švába…
17. Niektoré telá sú príliš veľké a nezmestia sa do rakvy. V takých prípadoch musíme zakročiť my a nech už to znie akokoľvek kruto či dehonestujúco, dolámeme im kosti. Je to smutné, ale našou povinnosťou je napratať telo do rakvy, nech to stojí, čo to stojí. Väčšinou sú našou obeťou lopatky či panvové kosti. Robíme to bežne, no je to vec, na ktorú si človek skrátka nezvykne… ten zvuk lámania je katastrofa.
18. „Mal si niekedy sex v rakve?“ S touto otázkou sa stretávam častejšie, ako by sa patrilo. Ja neviem? Vy by ste si to chceli rozdať s niekým v rakve?!
Zdroj: buzzfeed.com
Titulná fotka: iStock
