O rodičovstve väčšinou počujeme ľudí rozprávať ako o tej najkrajšej veci v živote, alebo ako o náročnej práci, ktorej výsledkom je nekonečná radosť. Sú však aj ľudia, ktorí si uvedomia, že rodičovstvo nie je nič pre nich – po tom, ako privedú na svet potomka.
Možno si nedokážu vytvoriť emocionálne puto k dieťaťu. Možno si predstavujú lepší život, ktorý by mohli mať, pokiaľ by ich nezväzovala prítomnosť potomstva. Možno jednoducho starostlivosť o dieťa nezvládajú, čo môže mať mnoho objektívnych príčin – nedostatok financií, absencia partnera či zdravotné problémy.
Existuje veľa dôvodov, prečo niekto môže ľutovať, že sa stal rodičom. Spoločnosť však vo väčšine prípadov takýchto ľudí okamžite odsúdi a povie, že zlyhávajú. Jednoducho sú to morálne zlí ľudia, lenivci, čo sa nesnažia, a keby zmenili svoj pohľad na vec a zaťali zuby, určite by sa veci zmenili k lepšiemu.
Keby to bolo také jednoduché! Niekedy Často veci v živote nevychádzajú podľa plánu. Život nie je rozprávka. Každé veľké rozhodnutie môže byť za určitých okolností chybou. Je preto normálne, že niektorí ľudia rodičovstvo ľutujú. Ochota pripustiť si to, úprimné vnímať svoje najhlbšie vnútorné pocity nie je znakom zbabelosti, ale, naopak, odvahy.
Ľutujete, že máte deti?
Na sociálnej sieti Threads sa objavilo vlákno od slovenskej používateľky, v ktorom položila stručnú, jasnú, ale veľmi kontroverznú otázku – Ľutujete že máte deti? Buďte úprimní.
„Nikdy mi nenapadlo na niečo podobné čo i len pomyslieť… Bez mojej dcéry by bol môj život obyčajný a chýbal by mu akýkoľvek zmysel,“ vo vlákne sa objavilo mnoho komentárov od ľudí, ktorí položenú otázku považovali za niečo nemysliteľné, či dokonca hlúpe. Môžu byť radi!
Veľmi veľa komentujúcich sa vyjadrilo, že rodičovstvo neľutujú, ale zároveň si uvedomujú, že nie je to vždy len med lízať: „Rozhodne nie… Len občas mi chýba ten život pred dieťaťom, ale to je, myslím, normálne.“
Nie každý mal také šťastie. Niekto otvorene priznáva, že kvôli určitým okolnostiam rodičovstvo nezvláda: „Áno, hlavne kvôli zlému výberu partnera a následným problémom, ktoré od neho dieťa podedilo. Je to absolútne nad moje sily.“
„Úprimne? Je to peklo na Zemi… Každý si to nejako idealizuje, ale je to peklo… Svojho syna milujem a nevymenila by som ho za nič na svete, ale je to sakra ťažké byť rodičom a nemať už tú svoju slobodu,“ niekto sa fakt nemazná a rodičovstvo prirovnáva k peklu.
„Akože, neľutujem, milujem ho, ale rozhodne už nechcem ďalšie. Zistila som, že materstvo nie je nič pre mňa a celkovo mi deti vlastne vôbec nič nehovoria,“ znie jeden z veľmi úprimných komentárov.
Na Reddite sa nikto nehanbí
Kým v česko-slovenskom vlákne sa objavovali predovšetkým „sociálne prijateľné“ odpovede, jeden z komentárov upozornil na miesto, kde sa o tejto výrazne tabuizovanej téme hovorí úplne otvorene. Na subreddite regretfulparents nájdeme viac než dosť úprimných spovedí rodičov, ktorí ľutujú, že majú dieťa.
Nech si však nikto nemyslí, že ide o miesto, kde sa ľudia vyžívajú v hejtovaní (vlastných detí). Práve naopak! Väčšina komentujúcich vždy v príspevkoch spomenie, že svoje dieťa milujú, ale… Mnohokrát ľudia bojujú s pocitmi vyhorenia, ktoré sa snažia prekonať práve preto, lebo svojho potomka milujú a chcú pre neho byť oporou. Jednoducho majú pocit, že nevládzu, alebo že nie sú dosť dobrými rodičmi.
Občas sa objavia dokonca aj veľmi príjemné vlákno od niekoho, kto opisuje, ako sa rodičovstvo naučil mať rád. Možno by takýchto ľudí bolo viac, ak by spoločnosť bola otvorenejšia k debate o odvrátených stránkach rodičovstva. Momfluencerky, ktoré sa tvária, že rodičovstvo je samá radosť, tomu rozhodne nepomáhajú…
