Podobne nevinná tvár, akú mal americký sériový vrah Ted Bundy. Líšili sa síce v tom, kto boli ich obete, ako vraždili a aký mali motív, obaja však navonok žili usporiadaným rodinným životom.
Reč je o Ludvíkovi Černom, teraz už o Ludvíkovi Zámečníkovi, pretože počas pobytu vo väzení si zmenil priezvisko. Bol jedným z hlavných páchateľov v orlických vraždách (pozn. red.: orlické, pretože páchatelia väčšinou svoje obete zhadzovali v sudoch naplnených hydroxidom sodným do vodnej nádrže Orlík), píše portál CNN Prima News. Obeťami boli zväčša podnikatelia. Vraždili za účelom peňažného zisku.
Mal dve prezývky, jednu mu dali jeho komplici z podsvetia – „Pacient“, a druhú okolie – „Mimísek“. Černý sa vyžíval vo vraždení. Bol známy tým, že svoje obete strieľal zozadu. Populárna je aj jeho hláška „Jsem to ale čtverák“, čo sa dá preložiť ako šibal alebo prefíkaný človek. Vyslovil ju po tom, čo strelil svoju obeť do zátylku v úplne nečakanom momente. To znervóznilo aj jeho samotných komplicov, a preto ho začali prezývať „Pacient“.
Okolie ho prezývalo Mimísek
„Postupne sa psychopata s detskou tvárou začalo báť celé podsvetie – zabíjanie ho bavilo, nemal žiadne brzdy,“ uviedol reportér CNN Prima News Václav Janata.
Druhú prezývku – „Mimísek“ – mu dalo jeho okolie kvôli nevinne vyzerajúcej tvári. Černý žil usporiadaným životom. Mal rodinu, o ktorú sa staral, nikto by ho neupodozrieval z chladnokrvných vrážd.
Kto je Ludvík Černý?
Ludvík Černý sa narodil v roku 1965. Vyučil sa za murára a živil sa aj ako vyberač účtov. Táto „práca“ mu umožnila kúpiť si byt. Orlické vraždy prebehli v rokoch 1991 až 1993 – malo ísť o päť vrážd. V dejinách českej kriminalistiky ide o jedny z najbrutálnejších prípadov, píše Prima Zoom.
Černého úloha v týchto vraždách bola chladnokrvne zabíjať, pretože sa toho vôbec neštítil, dokonca mu to robilo radosť. Paradoxom je, že pokým držal v ruke zbraň a odpravil svoje obete na druhú stranu, v osobnom živote sa mu darilo a prežíval šťastné okamihy.
Pomedzi sériu brutálnych vrážd sa Černý v roku 1992 oženil a neskôr sa mu narodilo dieťa – syn. Ako sa spomína vyššie, o manželku aj syna sa vraj dobre staral.
Poznal sa s Kajínkom
Černý sa ako jediný z orlického gangu nachádza vo väzení. Súd mu udelil doživotný trest. Orlický vrah zohral pritom pomerne významnú úlohu aj v inom známom policajnom prípade. Vo väznici v Mírove sedel spolu s neslávne známym českým zločincom Jiřím Kajínkom, ešte pred jeho útekom z väzenia.
Černý pomohol Kajínkovi na úteku tak, že ho poslal za svojou manželkou. Ona ho mala skrývať mesiac u seba v byte, kde ho nakoniec policajti chytili.
Orlické vraždy a obete
Medzi obeťami orlických vrahov bol aj podnikateľ Aleš Katovský, ktorého zastrelil Černý spolu s komplicom Kopáčom. Stalo sa to vtedy, keď ich Katovský viezol autom z Rudnej do Prahy. Podnikateľa okradli o 800 000 korún v hotovosti, informuje Prima Zoom.
Potom na najbližšej skládke telo vyzliekli a omotali drôtom. Následne mŕtvolu odviezli na Žďákovský most, kde ju zhodili do Orlickej priehrady. Auto, v ktorom sa viezli, neskôr Černý predal v autobazári. Škvrny od krvi tam však zostali, táto stopa pomohla polícii o dva roky neskôr získať prvé dôkazy v prípade.
Na ich ďalšej vražde sa podieľal aj Vladimír Kuna. Trojici orlických vrahov padol do pasce kosovský imigrant Leorent Lipoveci. Ten sa od nich snažil kúpiť len zbrane. Obchod sa však nekonal, pretože ho Černý 9. januára 1992 v Kunovej pivnici strelil zozadu do hlavy. Tentokrát si už premysleli lepšie, ako sa zbaviť mŕtvoly.
Zabíjali aj príbuzných
Rozhodli sa spáliť oblečenie i osobné veci obete. Následne telo Leorenta Lipoveciho napchali už do vopred pripraveného kovového suda, zaliali ho hydroxidom sodným, poliali vodou a privarili veko suda. A ako bolo ich zvykom, zhodili sud s mŕtvolou do vodnej nádrže Orlík.
Orlickí vrahovia sa neštítili zabiť ani svojich príbuzných. Treťou obeťou bola matka Vladimíra Kunu – Anna Medková. Na druhý svet ju poslali za pomoci výbušniny kvôli dedičstvu. Dokonca jej bol osudný balíček s výbušninou odoslaný v deň jej narodenín.
Starožitníkovi Vlastimilovi Hodrovi sa stalo osudným to, že vlastnil vzácne historické pečate, po ktorých Černý túžil. V tomto prípade konal Černý sám. Hodr skončil tak ako predošlé obete – v kovovom sude zaliaty hydroxidom sodným. Vhodený bol, ako inak, do orlickej priehrady.
V piatej vražde malo ísť o vlastnícke práva k domu Jaroslava Meiera. Vraždu si mala dokonca objednať spolu s milencom Petrom Chodounskym sestra orlického vraha Karla Kopáča – Irena Meierová, manželka Meiera.
Podľa súdnych psychológov Černého náprava nie je možná. O orlických vraždách bol natočený aj film v roku 2005, ktorý režíroval Jiří Svoboda.
