Nádherný čas roka – Vianoce. Skoro každý z nás bol už od detstva poučený, o krásnom zvyku nosenia darčekov. Či už to bolo hodené na Santu, Ježiška alebo Mikuláša, verili sme skrátka, že nejaký bradatý pán nám splní všetky sny.
Ale kto stojí na druhej strane? Uhlie sa predsa tiež neprinesie samo. Pozrime sa na niekoľko temných vianočných stvorení z celého sveta.
Krampus
Začneme tým, čo pozná väčšina z nás. Takzvaná Krampusova noc (nemecky „Krampusnacht“) sa uskutočňuje 5. decembra. Oslava tejto noci prebieha jednoducho: po uliciach sa potuluje veľa Krampusov, ktorí hľadajú niekoho, s kým by sa mohli pobiť. Alkohol to, samozrejme, neobchádza.
Táto legenda sa týka najmä nemecky hovoriacich krajín, kde sa ale ľudia v názore dosť delia. Jedni tvrdia, že je zlé deti takto desivo strašiť, druhí zase, že je to pekná tradícia, ktorá by sa mala dodržiavať. Keby ale naozaj rohatý démon uniesol ich deti do svojej jaskyne, aby ich bil a mučil, asi by sa názory rýchlo menili.
Jólakötturinn
Už samotné meno je desivé. Alebo je skôr desivé snažiť sa ho vysloviť, ak nepochádzate z Islandu ako táto bytosť. Jedná sa o obrovskú čiernu mačku, ktorá obchádza domy, nakukuje cez okná a kontroluje deti. Aby ste sa vyhli jej trestu, musíte stihnúť do konca roka dokončiť všetko zo svojej práce a dopriať si za zarobené peniaze nové oblečenie (podľa toho Jólakötturinn spozná, kto to stihol). V opačnom prípade sa dieťa stáva pokrmom tejto beštie.
Existuje ešte jeden spôsob ako to obísť, a to darovaním oblečenia niekomu, kto si ho nemôže dovoliť. Tento zvyk má podporiť pracovitosť a štedrosť u detí. Štatistiky ukazujú, že Islanďania majú najviac nadčasov v práci v rámci celej Európy, a nula zabitých ľudí čiernou mačkou, takže sa dá povedať, že to celkom funguje. A aby sme nezabudli – toto zviera nepracuje samo, je spoločníčkou Grýly a jej synov…
Grýla a Jólasveinar
A teraz teda prejdime k ešte temnejšiemu kútu islandskej kultúry. Grýla je trollka (myslím trollov ako v Pánovi Prsteňov alebo Harrym Potterovi, žiadnych internetových) a Jólasveinar je spoločné označenie pre jej 13 synov, označovaných aj ako „vianoční chlapci“ alebo skôr (a to až po tom, čo sa legenda veľmi umiernila od svojej predlohy) „vianoční škriatkovia“.
Synovia sú celkom v pohode, podľa dnešných legiend sa zjavia na dva týždne v mestách a vykonávajú len nejakú malú neplechu. Podľa pôvodného príbehu spolu so svojou čiernou mačkou kradli deti a tie potom jedli. Grýla je horšia. Táto obryňa totiž počas Vianoc zlieza z hôr, aby sama našla takéto neposlušné deti a pojedala ich priamo na mieste (kotol a varenie polievky sa pridalo neskôr). Islandská vláda dokonca pred pár storočiami zakročila, pretože deti boli skrátka až príliš vydesené a zakázala túto výchovnú metódu.
Pére Fouettard
V doslovnom preklade „otec psovod“ ale skôr by sedelo „otec pohonič“. A to hlavne kvôli biču, ktorý ho všade sprevádza. Jeho príbeh sa traduje ešte z čias jeho života – z 12. storočia vo Francúzsku. Legendy sa trochu líšia, podľa niektorých bol hostinským, podľa iných mäsiarom. Každopádne, zabil troch chlapcov, ktorí boli na ceste do kláštora a spolu so ženou sa dôkazov zbavili tak, že ich rozsekali do polievky. Svätý Mikuláš ho údajne potrestal tak, že ho po smrti vzkriesil a tak musí teraz cestovať s ním, a za trest občas švihnúť bičom neposlušné dieťa.
Frau Perchta
Ďalšia legenda z Nemecka, tentokrát o bosorke známej ako Frau Perchta. Jej masku môžete vidieť na ulici často pri maskách Krampusa. Traduje sa o nej, že jej ruky majú dve strany, pretože jednou môže dávať a druhou trestať. Celá jej legenda sa viaže k prastarej bohyni prírody, ktorá údajne k ľuďom schádzala z lesa len v období Vianoc. Neskôr sa to ale dosť zmenilo. Táto bosorka vraj nechávala v topánkach dobrých detí striebornú mincu, no tým zlým rozpárala brucho a naplnila ho kamením, slamou alebo inými smeťami.
Zdroj: ranker.com
Titulná fotka: w-dog.net
