Slovensko bolo ovplyvnené mnohými historickými udalosťami a osobnosťami, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v dejinách. Tento článok prináša stručný prehľad najdôležitejších momentov, ktoré by mal poznať každý Slovák.
Samova ríša
Samo, franský kupec, sa zapísal do dejín ako jeden z prvých zahraničných vodcov, ktorí zohrali významnú úlohu v slovanských dejinách. Samova ríša vznikla v roku 623 a bola prvým známym politickým útvarom Slovanov na našom území. Samo sa preslávil tým, že dokázal zjednotiť rôzne slovanské kmene proti spoločnému nepriateľovi – Avarom, ktorí po dlhý čas obťažovali a podmaňovali si miestne slovanské obyvateľstvo.
Samova ríša bola v prvom rade pokusom o zjednotenie slovanských kmeňov proti vonkajším hrozbám, najmä proti Avarom a Frankom. Po Samovej smrti okolo roku 659 sa však tento nadkmeňový zväz rozpadol, keďže už neexistovala centrálna autorita, ktorá by ho udržala pokope. Napriek tomu, že ríša nevydržala dlho, Samova vláda ukázala, že slovanské kmene môžu byť zjednotené a schopné odolávať vonkajšiemu tlaku, čo sa ukázalo ako dôležité pre ďalší historický vývoj.
V 9. storočí bolo územie bývalej Samovej ríše rozdelené na dve hlavné kniežatstvá – Moravské kniežatstvo pod vedením Mojmíra a Nitrianske kniežatstvo pod vedením Pribinu. Tento stav však trval len do roku 833, keď Mojmír vtrhol do Nitry a vyhnal Pribinu. Tým spojil obe kniežatstvá do jedného celku, ktorý sa stal základom Veľkomoravskej ríše. Centrum novovzniknutej Veľkej Moravy bolo v Nitre, čo ukazuje na význam Nitrianskeho kniežatstva v tých časoch.
Príchod solúnskych bratov
Po zjednotení území začal Mojmírov nasledovník Rastislav intenzívnejšie presadzovať kresťanstvo. Rastislav však nechcel len jednoduché šírenie náboženstva, ale mal záujem, aby sa výchova a náboženské učenie konali v jazyku, ktorému by jeho ľud rozumel.
Preto sa obrátil na pápeža Mikuláša I. so žiadosťou o kňazov, ktorí by vedeli pôsobiť v slovanskom jazyku. Keď bol jeho návrh odmietnutý, Rastislav sa obrátil na byzantského cisára Michala III., ktorý vyslal do Veľkej Moravy dvoch bratov – Konštantína (neskôr známeho ako Cyril) a Metoda.
Konštantín a Metod priniesli na Veľkú Moravu nové písmo – hlaholiku -, ktoré bolo inšpirované gréckou abecedou a prispôsobené potrebám slovanského jazyka. Okrem hlaholiky priniesli aj preklady náboženských textov do staroslovienčiny, čím umožnili Slovanom učiť sa náboženstvo v ich vlastnom jazyku. Táto misia mala obrovský kultúrny a náboženský vplyv na celé územie, čím sa Veľká Morava stala jedným z centier slovanskej kultúry a vzdelanosti.
Svätopluk a jeho synovia
Svätopluk sa dostal k moci po zrade svojho strýka Rastislava, ktorého vydal Frankom. Tento čin mu zabezpečil krátkodobú priazeň Frankov, ale neskôr bol tiež zajatý a uväznený. Napriek tomu sa Svätoplukovi podarilo vďaka podpore vnútorného odporu a osobným schopnostiam získať vládu nad Veľkou Moravou späť. Počas svojej vlády rozšíril ríšu na vrchol jej moci a posilnil jej vplyv v strednej Európe. Jeho vláda bola obdobím stability, no problémy nastali po jeho smrti.
Legenda o Svätoplukových troch prútoch je symbolickým príbehom o dôležitosti jednoty. Svätopluk zvolal svojich troch synov a prostredníctvom zviazaných prútov im ukázal, že sila spočíva v jednote. Keď boli prúty zviazané, nikto ich nedokázal zlomiť, ale keď ich rozviazali a rozdali, každý prút sa ľahko zlomil. Tým chcel svojim synom odkázať, že ak zostanú zjednotení, dokážu odolať akýmkoľvek vonkajším hrozbám. Ak sa však rozdelia, ich sila sa vytratí a nepriatelia ich ľahko porazia.
Svätoplukovi synovia však jeho radu nepočúvli. Po jeho smrti sa nedokázali dohodnúť na spoločnej vláde nad Veľkou Moravou, čo oslabilo ich moc. Medzitým sa k územiu blížili maďarské kmene, čo predstavovalo vážnu hrozbu. Neschopní sa efektívne brániť, synovia sa rozhodli podriadiť Frankom a platiť im poplatok za ochranu.
Táto stratégia však nebola úspešná, a keď v roku 907 došlo k rozhodujúcej bitke s Maďarmi, Veľká Morava zanikla. Svätoplukove slová sa tak naplnili – jeho synovia, ktorí sa nespojili a nezachovali jednotu, nedokázali ríšu udržať, a tá pod náporom vonkajších hrozieb padla.
Uhorsko
Na konci 9. storočia začali maďarské kmene prenikať do strednej Európy a ovládli územie terajšieho Slovenska, ktoré bolo predtým súčasťou Veľkej Moravy. Gejza z rodu Arpádovcov a jeho syn Štefan I. vytvorili centrálne spravovaný štát a v roku 1000 sa Štefan stal prvým kráľom Uhorska. Územia boli začlenené do Uhorska a rozdelené na župy.
Po vymretí Arpádovcov v roku 1301 nastúpili Anjouovci, medzi nimi Karol Róbert, ktorý upevnil moc. V 15. storočí Matej Korvín založil prvú slovenskú univerzitu v Bratislave. Po porážke pri Moháči v roku 1526 sa naše územie dostalo pod vládu Habsburgovcov.
Bratislava sa stala korunovačným mestom. V 18. storočí reformy Márie Terézie a Jozefa II. zlepšili správu a školstvo. Po vytvorení Rakúsko-Uhorska v roku 1867 došlo k maďarizácii Slovákov. Útlak slovenskej kultúry a jazyka vyústil do spojenia s Čechmi, čo po prvej svetovej vojne viedlo k vzniku Československa (1918).
Koncom 9. storočia sa maďarské kmene usadili v Európe a prijali starosloviensky spôsob života. Gejza z rodu Arpádovcov chcel vybudovať štát. Jeho syn Štefan I. sa stal prvým uhorským kráľom v roku 1000. Po vymretí Arpádovcov v roku 1301 sa stal kráľom Karol Róbert. V roku 1458 sa kráľom stal Matej Korvín, ktorý v Bratislave založil prvú univerzitu na Slovensku.
Neskôr vládli Jagelovci, no ich obdobie poznačili povstania a turecké nájazdy. Následne prevzali trón Habsburgovci a Bratislava sa stala korunovačným mestom. Mária Terézia, ktorá vládla od roku 1740, zreformovala krajinu a podporovala snahy o kodifikáciu slovenčiny. Rakúsko-Uhorsko, ktoré vzniklo v roku 1867, prinieslo útlak slovenského jazyka a kultúry, proti ktorému Slováci a Česi spoločne bojovali.
Bernolákovčina
V 18. storočí sa významne pričinil o obrodu slovenského národa Anton Bernolák, ktorý pôsobil ako kňaz. Ovládal viaceré jazyky, čo mu umožnilo pracovať ako tajomník arcibiskupskej kancelárie v Trnave, cenzor kníh a katolícky farár. Bernolák počas štúdií vo Viedni pochopil, že pre rozvoj slovenskej literatúry je kľúčová spisovná slovenčina. Jeho najdôležitejším dielom bola Grammatica Slavica.
Štúrovčina
História Slovenska by bez Ľudovíta Štúra nebola kompletná. Jeho prínosom bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny. Na rozdiel od Bernolákovho „píš, ako počuješ“ zaviedol niekoľko zmien, napríklad používal len písmeno i a úplne vynechal y. Štúr bol okrem iného aj spisovateľ, politik, filozof a historik, pričom svojej práci obetoval aj súkromný život. Bol dôležitou súčasťou slovenského národného obrodenia.
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna je neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a Slováci v nej zohrali významnú úlohu. Na začiatku vojny tvorili približne 4 % rakúsko-uhorskej armády, čo predstavovalo 400-tisíc vojakov z územia dnešného Slovenska. Vojna si však vyžiadala vysoké obete – okolo 69-tisíc Slovákov zahynulo a viac než 61-tisíc bolo trvalo zmrzačených.
Milan Rastislav Štefánik bol kľúčovou postavou pri formovaní česko-slovenského zahraničného odboja. Prispel k oslobodeniu Slovenska. V roku 1915 prijali Slováci v Amerike Clevelandskú dohodu o spoločnom postupe Čechov a Slovákov, čo vyvrcholilo vznikom Česko-Slovenska a Martinskou deklaráciou.
Druhá svetová vojna
V roku 1939 začala druhá svetová vojna útokom nacistického Nemecka na Poľsko. Málokto však spomína, že pri Nemecku stála aj prvá Slovenská republika, ktorá bola jeho spojencom. V rámci vojny sa 29. augusta 1944 na Slovensku začalo Slovenské národné povstanie (SNP), domáci odboj proti nemeckej okupácii.
Prípravy na povstanie viedol Edvard Beneš, prezident Česko-Slovenska. Partizánske hnutia sa spontánne formovali v horských oblastiach a do bojov sa zapojilo 33 národov. V súvislosti s SNP nemožno nespomenúť 3 mužov – Ján Golian, Rudolf Viest a Imrich Karvaš. Nebyť tohto odhodlania, Slovensko by mohlo po vojne skončiť medzi porazenými štátmi.
SNP teda nebolo len bojom proti nacizmu, ale aj za budúcnosť Slovenska. V apríli 1945 bol prijatý Košický vládny program. O tri roky neskôr komunistická strana prevzala moc po Benešovej demisii, čím sa z Československa stal komunistický totalitný štát. V roku 1960 bola prijatá ústava a vznikla Československá socialistická republika.
Pražská jar
Pražská jar, známa aj z kultového filmu Pelíšky, bola obdobím nádeje na reformy v Československu od januára do augusta 1968. V tomto čase sa ľudia tešili z možnosti demokratických zmien, ktoré presadzoval Alexander Dubček. Táto snaha však skončila inváziou vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré prišli zvrátiť reformy. Pod tlakom Dubček súhlasil s prítomnosťou okupantov, čo znamenalo koniec jeho pokusov o zmenu.
Nežná revolúcia
Jeden z najvýznamnejších momentov našich dejín. Nežná revolúcia (1989) symbolizuje túžbu po slobode. Začala sa tichým protestom študentov a hercov, ku ktorým sa postupne pridali tisíce občanov. Ikonické štrnganie kľúčov sa stalo symbolom odporu voči totalitnému režimu a viedlo k pádu komunizmu. V dôsledku toho podal vtedajší prezident Gustáv Husák demisiu a jeho miesto zaujal Václav Havel. Následne vplyvom udalostí vznikla dňa 1. januára 1993 samostatná Slovenská republika.
Slovensko prešlo mnohými zmenami a výzvami, ktoré formovali jeho identitu a charakter. Dnes vďaka tomu môžeme s hrdosťou budovať budúcnosť, ktorá bude odrážať hodnoty slobody, solidarity a národnej hrdosti.
Obsah bol spracovaný z podkladov slovander.sk.
