Zlo, bohužiaľ, nemá hranice. Medzi sériovými vrahmi sa sem-tam nájde jedinec, ktorý svojimi ohavnými činmi predbehne všetkých pred ním. Bytosť, s ktorou máme ťažkosti nazvať ju človekom. Jednou z takýchto bytostí je aj Andrei Chikatilo. Ten si za svoje vražedné pohnútky vyslúžil prezývku Rostovský mäsiar a zapísal sa do dejín ako jedna z najväčších beštií, aké kedy žili. Jeho hrôzostrašnému príbehu dopomohlo veľa faktorov, vrátane neschopnosti sovietskej polície a všeobecného stavu Sovietskeho zväzu.

Chikatilo by sa dal pokladať za zosobnenie najhorších časov, ktorými si Sovietsky zväz prechádzal. Hladomor, chudoba a ignorancia štátu voči obyčajnému človeku. Nemôžeme ale poprieť fakt, že mnoho ľudí, čo započali svoju životnú cestu rovnakým spôsobom, sa eventuálne stalo normálnymi ľuďmi. Chikatilo mal od normálneho života veľmi ďaleko. Aj keď sa na začiatku veľmi snažil zapadnúť, jeho pudy z neho neskôr spravili vražedné monštrum.

Jeho život sa skončil v roku 1994, vo veku 57 rokov. Zastrelili ho. Jeho poprave ale predchádzali dlhé roky prenasledovania a policajnej nepripravenosti na to, aby ho dolapili. Pritom uňho nešlo o žiadne sofistikované plány, žiadne skrývanie identity alebo zákerné klamstvá. Svet, v ktorom Chikatilo svoje zverstvá vykonával, na neho jednoducho nebol pripravený. Toto je príbeh Rostovského mäsiara.

Mladý Chikatilo a hladomor

Andrei Chikatilo sa narodil 16. októbra 1936 v dedine Yabluchne, ktorá bola súčasťou provincie Sumy Oblast v Ukrajine. Ukrajina bola vtedy ešte súčasťou Sovietskeho zväzu, ovládnutého hladomorom a chudobou. Andrei bol od útleho veku pod vplyvom neustáleho hladu. Po Stalinovej kolektivizácii agrikultúry boli Chikatilovi rodičia nútení pracovať bez výplaty a bez jedla. Jediné, na čo mali nárok, bola možnosť obrábania malého pozemku za ich domovom.

Ten domov pozostával iba z maličkej jednoizbovej chatky. Hlad a chudoba boli všade a Chikatilo sa v neskoršom bode svojho života vyjadril, že on a jeho rodičia museli často jesť listy a trávu, aby zahnali hlad. Andrei Chikatilo mal vraj aj brata, ktorý bol ale v útlom veku unesený a podľa rôznych zdrojov zjedený susedmi. Rôzni historici a odborníci na dané obdobie a Chikatila toto tvrdenie buď popierajú, alebo podporujú. Chikatilo si ale vždy stál za tým, že je to pravda. Kanibalizmus bol v tomto období v ZSSR rozšírený všetkými smermi.

Keď sa Sovietsky zväz ponoril do vojny, nastalo pre Chikatila ďalšie peklo. Stal sa priamym účastníkom hrôz okupácie. Znásilnenia, vyvražďovanie, bombardovanie a všeobecný teror. Chikatilov otec bol v tomto období súčasťou červenej armády, a tak nebol doma. Chikatilo a jeho matka teda boli svedkami toho, ako ich chata vyhorela. Neskôr bola jeho matka znásilnená a eventuálne kvôli tomu porodila dieťa s menom Tatyana. Rôzne zdroje uvádzajú, že znásilnenie nemeckým vojakom bolo pravdepodobne vykonané v prítomnosti mladého Andreia.