Druhá séria Kriminálky Kraj beží na obrazovkách TV JOJ už nejaký týždeň a diváci sú svedkami rôznych príbehov, ktoré sa nedejú len v seriáloch, ale aj v skutočnom živote.
O seriáli nám viac povedala aj herečka Barbora Bezáková, ktorá v Kriminálke stvárňuje Adelu. Prezradila viac o tom, ktorý príbeh ju zasiahol najviac, ale aj to, či sa musela na natáčanie nejak špeciálne pripravovať.
Aké to je vojsť do príbehu, ktorý už má svoju minulosť?
Je to ako v živote, keď zmeníte prácu alebo prichádzate do nového prostredia. Človek sa trošku obáva, ale hlavne sa teší. S viacerými ľuďmi som sa pred nakrúcaním už osobne poznala, takže som sa cítila pomerne komfortne. Tešila som sa na nových kolegov.
Adela vstupuje do príbehu ako trošku drzá, svojská postava, máločo ju rozhodí, takže si myslím, že s príchodom na nové pracovisko nemá vôbec problém. Alebo to aspoň nedá najavo.
Ako ste pracovali s tým, že máte s Janou Kolesárovou isté spoločné črty?
Myslím, že budem hovoriť za obe, keď poviem, že nám je tá naša podoba vlastne sympatická. Aj vďaka tomu bolo medzi nami okamžite isté „puto“. Ja osobne som sa veľmi tešila na naše zoznámenie. Veľa ľudí mi totiž v priebehu života povedalo, že sa na Janku podobám, a (nielen) preto som sa s ňou vždy túžila stretnúť a zahrať si. A bum – v jednom roku sme spolu natočili dokonca dva projekty – stretli sme sa už pred Kriminálkou Kraj 2 na nakrúcaní v Prahe a hneď sme si sadli.
Pre divákov sme sa to snažili uľahčiť povrchnými úpravami – nosíme iné účesy, ja ako postava Adely nosím skoro stále šiltovku a okuliare, rozpustené vlasy, ale, samozrejme, že aj charaktery postáv sú úplne odlišné.
Postava Adely je veľmi priamočiara, vnímavá a vtipná, máte to spoločné?
V podstate si myslím, že áno. Ja som nekonfliktný typ človeka, ale mám svoje názory. Milujem smiech a mám rada výzvy. Hrať Adelu bolo pre mňa veľmi príjemné, je to taká správna baba, čo nerieši zbytočnosti. Jej drzá a priama povaha vychádzajú z neľahkej minulosti, ale napriek tomu je citlivá, dokáže sa nad veci povzniesť a život berie s humorom (asi aj kvôli práci, ktorú denne vykonáva).
Je podľa vás náročné pracovať na jednom mieste s dvojicou, ktorá mala spolu vzťah, ale už ho ukončila (Jano a Zuza)?
Pokiaľ im to nezasahuje do pracovného nasadenia a neovplyvňuje to ostatných, tak je to úplne jedno.
Na kriminálku vás ako novú posilu privádza náčelník (Michal Ďuriš), ktorý sa vás v istej chvíli rýchlo zbaví. Bolo to pre vás prekvapivé?
Herec sa snaží naplniť to, čo mu scenáristi napíšu a celá táto záležitosť s mojím odchodom mi pripadala veľmi logická. Bavilo ma, že sa takáto zápletka udeje Adele zrovna s náčelníkom, a teda s osobou, ktorá je jej v živote skoro najbližšia.
Dá sa podľa vás robiť práca vyšetrovateľky bez toho, aby to malo vplyv aj na osobný život?
Podľa mňa určite nie, aj keď to nemôžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. My predsa len točíme seriál a všetko, čo robíme, je „nafingované“. Nedokážem si predstaviť, čo musí človeku behať hlavou pred spaním, keď sa v práci pozerá na fotky z miesta činu, a keď, nedajbože, nedokáže nájsť páchateľa.
Ktorý z prípadov vás v druhej sérii najviac zasiahol?
Prípad „Pán Píla“ hneď v prvom diele, keď spolužiaci zabijú spolužiačku len pre zábavu a kvôli internetovej sláve. Z toho mi bolo naozaj smutno, pretože v dobe natáčania sa jeden prípad z prostredia školy naozaj stal. A vtedy človeku dôjde, že my síce točíme seriál, ale podobné zvrátenosti sa dejú, bohužiaľ, denne a všade okolo nás.
Je nejaká scéna, na ktorú si aj teraz spomeniete, že tá stála rozhodne za to?
Adela je samotárka a taká kancelárska myš, ktorá má zahltenú hlavu informáciami a málokedy ide na výjazd. Preto ma bavilo, keď sme točili s Jankou, ako zapíjame boľavý život, dali si párty v meste a druhý deň sme riešili prípad s opicou.
Máte radi kriminálky? Ak áno, prečo?
Áno, milujem podcasty, seriály, dokumenty, knihy (ale neznášam horory). Všetko o psychológii vrahov, detektívoch, o súdnych procesoch, o vyšetrovaní. Posledné dva roky počúvam true crime podcast vždy, keď šoférujem dlhšie trasy, už je to zvyk. Snažila som sa prísť na to, prečo to človeka tak fascinuje, pretože v poslednej dobe vnímam obrovský vzostup tohto žánru.
Počúvala som jeden rozhovor presne na túto tému a faktorov je mnoho… Či už je to fascinácia zlom, chemické reakcie, ktoré to v nás vyvoláva, pripravenosť na prípadný útok v našom živote. Netuším… Každopádne, začínam pociťovať potrebu sa od tohto žánru už trochu dištancovať.
Ale ak môžem odporučiť, tak určite seriál „Mindhunter“ alebo dokument „Dont f*ck with cats“ alebo dokument o prípade Gabriela Fernandeza („The Trials of Gabriel Fernandez“).
Čo vás presvedčilo prijať úlohu v Kriminálke Kraj?
Ja som nepotrebovala vôbec presviedčať. V prvom rade som bola som nadšená, že si na mňa režisér Martin Kazimír spomenul a pozval ma na casting. Stretli sme sa už pri práci na inom projekte a veľmi sme si sadli a dobrý vzťah s režisérom je pri dlhodobej spolupráci zásadný. Potom charakter mojej postavy Adely. A, samozrejme, obsadenie, na čele s Majom Mitášom a Jankou Kolesárovou, vedela som, že sú to pohodoví ľudia a že sa nám spolu bude dobre pracovať.
Vaša postava Adely je veľmi zdatná v IT a rozumiete všetkému modernému. Máte to tak aj v súkromí? Idú vám tieto technologické veci?
No… ako sa to vezme. Tie najzákladnejšie veci ohľadne ovládania obyčajnej technológie zvládam, ale že by som sa hrnula do nejakého programovania, tak to teda nie.
Museli ste sa niečo špeciálne učiť kvôli tejto roly?
Špeciálne asi ani nie, ale často som pri učení textov googlila, o čom vlastne hovorím (napr. Vigenérova šifra, Occamova britva atď.), aby som chápala význam a nechrlila zo seba len naučené repliky. A vďaka tomu som sa dozvedela mnoho nových vecí.
