V živote nie je vždy všetko len ružové a trpkým momentom sa z času na čas človek skrátka nevyhne. Prijať zlú správu nie je nič príjemné, no rovnako nepríjemné to môže byť aj pre druhú stranu. Dôkazom toho sú aj tieto príhody zo sociálnej siete Reddit. Poď si ich spoločne s nami prečítať.
1. Kedysi dávno som pracoval na zákazníckej podpore pre mobilného operátora. Pani volala so sťažnosťou, že sme jej neprávom naúčtovali 99 € za používanie služby, ktorú nepoužíva. Išlo o telefonickú zoznamku. Spýtal som sa jej, či s ňou v domácnosti náhodou nežije ešte niekto iný. „Môj manžel, ale on by nikdy…“ odpovedala. „Zavolám vám neskôr,“ dodala a rýchlo zložila. Už je to skoro 20 rokov a stále mi príde zle, keď si na to spomeniem.
2. Moja bývalá priateľka netušila, čo je hospic. Musel som jej vysvetliť, že jej dedko nejde do luxusného hotela užiť si fakt, že sa mu polepšilo.
3. Musela som oznámiť svojej študentke, ktorá strácala zrak, že nemôže pracovať ako sestrička na urgentnom príjme. V jej predchádzajúcej škole ju čičíkali slovami, že môže byť, čímkoľvek len chce. Mala vrodené ochorenie a bolo jasné, že čoskoro bude úplne slepá. Kontaktovala som niekoľko svojich predchádzajúcich študentov, ktorí pracovali v zdravotníctve, a všetci mi povedali to isté – nevidiaci človek na urgente pracovať nemôže. Bolo mi jej neskutočne ľúto.
4. Vysvetlil som svojmu dobrému priateľovi, že ten „krypto expert“, ktorého si najal, je v skutočnosti podvodník a celá jeho „firma“ je len pyramídová schéma. Keď mu to konečne došlo, so slzami v očiach zašepkal: „Ale ja som už investoval všetko, čo mám…“
5. V našej firme pracoval chlapík, ktorý bol neskutočne milý, slušný… len, bohužiaľ, neuveriteľne nechápavý. Nebolo to tým, že by sa nesnažil. Dával do toho všetko, napriek tomu mu robili problém aj základné úlohy. Vyskúšali sme, čo sa dalo – dali sme mu extra školenia, napísali mu podrobný zoznam toho, čo musí urobiť a ako to urobiť… a nakoniec to aj tak po ňom musel niekto prerábať.
Všetci sme ho mali radi ako človeka, ale bolo jasné, že sa na danú pozíciu skrátka nehodí. A kto mu to musel oznámiť? Ja. Zavolal som si ho teda do kancelárie a on celé stretnutie začal s úsmevom na tvári a hláškou: „Som rád, že ste si ma zavolali. Myslím, že odvádzam skvelú prácu a je čas porozprávať sa o zvýšení mzdy.“ Bol to jeden z najťažších rozhovorov v mojom živote.
6. Dvaja moji podriadení tak neskutočne páchli, že som ich musel opakovane posielať domov, aby sa osprchovali, lebo ostatní kolegovia neboli schopní v ich prítomnosti existovať. Zdôrazňujem slovo opakovane. Zakaždým mi to bolo trápne, ale keďže sa to stávalo pravidelne, asi som bol jediný.
7. Môj ex pár rokov dozadu pracoval v nemocničnej jedálni. Väčšinou obsluhoval pult s prílohami, raz však musel zaskočiť za kolegu a obsluhovať hlavné jedlá. Jeden z doktorov si vypýtal „vyprážané kuracie kúsky“. Ex naňho zmätene pozeral a vysvetlil mu, že vyprážané kuracie kúsky nepodávajú, ani nikdy nepodávali, ale zato majú vyprážané hovädzie kúsky.
Spomínaný lekár bol z Indie a nekonzumoval hovädzie. „Toto nie je kura?!“ spýtal sa ho roztraseným hlasom. Už niekoľko mesiacov si objednával to isté jedlo, každý deň, v domnienke, že ide o kuracinu. Po zvyšok dňa vyzeral otrasene a potom si začal nosievať vlastné obedy.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
