Filmoví režiséri neraz prejdú cez tolerovanú hranicu a stanú sa obeťami obrovskej kritiky, alebo rovno nenávisti. Nejeden tvorca sa v histórii filmu musel popasovať s vyhrážkami smrti a hrozivou vlnou nespokojnosti zo strany nielen fanúšikov. Veľakrát do konverzácie vstúpila politika, alebo rovno aj viera. V tomto zozname ti predstavíme 6 režisérov, čo si kvôli svojim filmom narobili poriadne problémy.
Pri niektorých ide o jasný prípad toho, že prekročili normu a chceli svojím filmom vyvolať niečo podobné, než dostali. Nie každý dokáže ale odhadnúť dopad, ktorý bude mať jeho dielo na svet. Pri ďalších išlo skôr o konflikt so samotným natáčaním. Toxické prostredie, či už kvôli chemikáliám, alebo ľuďom, sa nachádzalo na dennom pláne vždy. Snaha vytvoriť majstrovské dielo prekračuje všetky ľudské hranice.
Na Slovensku sa taktiež kvôli filmom trpelo. Filmoví režiséri tvoriaci za komunizmu sa často ocitli v nevôli komunistov za to, že natočili niečo, čo nebolo v súlade s komunistickými normami. Stačí sa pozrieť na článok, ktorý sme ti na EMEFKA priniesli o najvplyvnejších filmových režiséroch slovenskej histórie. Čiže to neoslavovalo prácu, jednoduchého človeka a komunizmus ako taký. V tomto článku sa ale budeme venovať svetovým režisérom, ktorí na svoje diela doplatili ešte počas tvorby alebo dlhé roky neskôr.
Andrei Tarkovsky – Stalker
Andrei Tarkovsky je pokladaný za jedného z najunikátnejších a najlepších režisérov všetkých čias. Jeho filmy sú pomalé, poetické a naplnené zádumčivými scénami prírody. Pre obyčajného diváka to nie je žiadny ľahký oriešok. Vo svojich dielach sa zaoberá snami, dušou, náboženstvom, avšak hlavne ľudskou náturou. Tú mnoho tvorcov pokladá za niečo oddelené od prírody, Tarkovsky ju ale vždy pokladal za niečo, čo je pre nás elementárne a nemôžeme sa spojenia s ňou zbaviť. Jedným z jeho najvýraznejších filmov bol Stalker z roku 1979.
V ňom sa trojica mužov vydáva do mysterióznej zóny, kde si ľudia údajne vedia plniť sny. Tarkovsky tento film natáčal na rôznych miestach. Scény v rozpadnutých a zaplavených interiéroch sa ale natáčali v opustenej vodnej elektrárni, kde na štáb čakali rôzne nebezpečné chemikálie. Nejeden z členov štábu sa stal ich obeťou a postupne sa začali objavovať zdravotné problémy.
Od bodu dokončenia filmovania sa Tarkovského život zmenil. Nebol to ale iba on, čo ochorel. Predstaviteľ hlavného hrdinu Anatoly Solonitsyn zomrel pár rokov po natáčaní na rakovinu pľúc. Podobným spôsobom zomrel aj Tarkovsky. On ale stihol ešte dokončiť dva filmy. Posledný, Obeť z roku 1986, dokončoval pripútaný na lôžko. Samotné natáčanie Stalkera bolo kvôli týmto faktorom ohrozené a neustále sa muselo niečo upravovať na to, aby film dokončili. Stalker, Tarkovského veľdielo, si v podstate vypýtal svoju daň, a tou bolo niekoľko životov štábu, vrátane legendárneho režiséra.
Stanley Kubrick – Clockwork Orange
Ďalší viac než legendárny filmový režisér Stanley Kubrick, zodpovedný za kultové filmy ako 2001: Vesmírna Odysea alebo Eyes Wide Shut, si taktiež vytrpel svoje. Ešte predtým ale musíme priznať, že on sám nútil ľudí trpieť. Shelley Duvall sa na pľaci Shiningu niekoľkokrát mentálne zrútila kvôli jeho požiadavkám, jeho asistent sa taktiež neraz fyzicky i mentálne rozpadol, znova kvôli jeho obscénnym požiadavkám. Teraz ale ideme hovoriť o filme A Clockwork Orange z roku 1971. Hlavnú postavu hral Malcolm McDowell, ktorý bol taktiež neustále pod paľbou Kubrickovej „geniality“.
Veľká Británia na film reagovala veľmi negatívne a extrémne. Násilie nebolo nikdy zobrazené tak ako v danom filme. Na uliciach vládla panika a rôzne orgány hlásili, že kriminalita stúpa. Vraj za ňou stáli gangy pripomínajúce ten, čo vystupoval v Kubrickovom filme. Ani filmoví režiséri nie sú nedotknuteľní. Ľudia začali Kubrickovi posielať vyhrážky. Tie eventuálne dorazili aj k nemu domov, k jeho rodine. Kubrick bol teda donútený vysťahovať sa na dedinu, do veľkej vily, kde zostal pracovať do konca svojho života.
V roku 1973 bol A Clockwork Orange stiahnutý z kín vo Veľkej Británii samotným Kubrickom. Ten mal nad svojimi filmami kompletnú kreatívnu kontrolu, od prvotného nápadu po posledné premietanie. Bohužiaľ alebo našťastie? Fiasko s filmom Clockwork Orange viedlo k jeho kompletnej izolácii od médií. V mene bezpečnosti jeho súkromia a rodiny.
Pier Paolo Passolini – Salo alebo 120 dní sodomy
Pier Paolo Passolini bol jedným z najväčších talianskych tvorcov a intelektuálov, akí kedy žili. Jeho film Salo alebo 120 dní sodomy z roku 1975 bol jednou veľkou alegóriou na modernú konzumnú spoločnosť. Dodnes je to jeden z najkontroverznejších filmov všetkých čias. Násilie je v ňom to najmenej, čo ťa môže znechutiť. Dej sa zasadený do posledných dní druhej svetovej vojny, odohráva sa vo veľkolepej vile, v ktorom štyria bohatí Taliani zneužívajú a znásilňujú unesených tínedžerov. Ako sa už dalo čakať, Passoliniho film vyvolal v Taliansku takú vlnu kontroverzie, o akej môžu ostatní filmoví režiséri snívať.
Film bol okamžite zakázaný v niekoľkých krajinách, vrátane Talianska. Passolini bol prenasledovaný. 2. novembra 1975 ho našli mŕtveho. Jeho záhadná smrť bola zvalená na 17-ročnú prostitútku, ktorá sa k vražde priznala. Mnoho historikov ale poukazuje na to, že Passolini bol pravdepodobne zavraždený buď mafiou, politikmi alebo svojimi vlastnými divákmi. Jeho vražda je dodnes nevyriešená. Vieme ale iba jedno. Bol to film Salo, ktorý si teoreticky vzal jeho život.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
