Pri pracovných a školských povinnostiach pomaly zabúdame, aké to bolo byť deťmi. Naše životy boli omnoho bezstarostnejšie oproti tým dnešným, čo malo za dôsledok, že sme si mnoho vecí neuvedomovali a robili sme kadejaké hlúposti.
Ak sme sa práve nevytrestali nejakou odreninou, rozbitými kolenami alebo iným krvavým výsledkom, pri ktorom bolo treba zakročiť leukoplastom, tak nás vytrestali rodičia.
Pamätáš si ešte na najčastejšie tresty, ktoré nám rodičia dávali? Možno si práve hovoríš, že ty určite nebudeš robiť také kruté veci ako oni, ale pravdepodobne sa v tejto chvíli nepekne klameš.
Možno by to bolo pre nás momentálne lepšie, keby sme občas dostali od rodičov domáce väzenie alebo by nás poslali do kúta, namiesto toho, ako nás trestá sám život. Ktorý z trestov najčastejšie postihoval teba?
Kľačanie v kúte
Takzvaná samotka, a to si mohol byť pokojne aj v miestnosti plnej ľudí a za sviatočným stolom so zákuskami sedela návšteva. Ty si tam kľačal a pozeral sa na pavučiny v rohu miestnosti, lebo si vyviedol niečo, za čo si sa mal patrične hanbiť.
V tých horších prípadoch museli niektorí kľačať na ostrom polienku alebo na rozsypanej kukurici, ale táto forma bola typická skôr pre staršie ročníky. Boli to momenty, kedy si sa najčastejšie zamýšľal nad svojimi činmi, ktoré si nedávno spáchal a veľmi rýchlo si ich aj oľutoval.
Fyzické tresty
Hovorí sa, že deti by sa biť nemali, ale každý má na to iný názor. Kedysi, ešte za čias našich starých rodičov bolo omnoho prirodzenejšie, že sa deti občas fyzicky potrestali, ako je tomu teraz. Naši starí rodičia si môžu pamätať na hruštičku, kedy museli dať prsty do spojenej polohy a dostali po nich ukazovadlom alebo pravítkom.
Dostať od mamky varechou tiež nebolo potešenie. Ešte horšie bolo dostať smradľavým vechťom po ústach, väčšinou keď si povedal niečo, čo si nemal.
Domáce väzenie
Snáď najčastejší trest, ktorý zažil nejeden z nás. Niektorí ho zažívajú stále, ak majú trochu dominantnejšieho partnera. Vytrestať nás domácim väzením bolo niekedy oveľa horšie ako fyzický trest. Hlavne v období puberty, kedy sme mali chuť najviac pobehovať po vonku.
Keď sme boli špunti, tak nás von vyháňali so slovami „čo nejdeš von, veď je vonku pekne“ a potom, keď sme sa naučili chodiť von, nám hovorili „nieže prídeš domov za svetla!“. Kto sa mal v tých rodičoch vyznať?!
Nech si s tebou poradí stará mama
Vždy, keď si počul túto vetu, vedel si, že je zle. Niektorí mali výlety ku starej mame veľmi radi, no boli medzi nami aj takí, pre ktorých to bol jeden z najhorších trestov.
Stará mama bývala skoro na okraji sveta, kde neboli ani kamaráti, ani dobré hry a my sme tam deň čo deň bojovali s tým, aby sme nezomreli od nudy. A staré mamy sa nás snažili vykŕmiť, lebo nás chceli pravdepodobne zjesť. Iné vysvetlenie táto situácia nemala.
Zákaz sladkostí
Kým ešte neboli počítače a internet, rodičia mali menej možností, čo nám mohli zakazovať. Zakazovali nám pozeranie televízie, v ktorej bol aj tak najzábavnejší teleshopping, hranie videohier, ale keď prišlo na sladkosti, vedeli sme, že je zle.
Už našim rodičom rupli nervy a povedali si, že nám nebudú dodávať energiu v podobe sladkého potešenia. Vtedy sme si dobrovoľne upratali detskú izbu, ale aj roztriedili dvojcentimetrové klince od trojcentimetrových v otcovej garáži.
Povinnosti naviac
Deti z dediny veľmi dobre vedia, čo je to nútená práca. Tam nebolo možné rozhodnúť sa, či budeš pomáhať alebo nie. Na dedine je potrebná každá jedna pomocná končatina. Ak si urobil nejakú blbosť, ktorú si neskôr oľutoval, rodičia ti dali robiť tú najotravnejšiu robotu, aká sa len našla.
Ty si počas toho zamestnával svoju myseľ tým, že si premýšľal, prečo robíš také hlúposti. Nielen na dedine v dome, ale aj v byte v meste sa vždy našlo niečo, čo ti mohli dať rodičia za trest. Či už to bolo umývanie riadov alebo utieranie prachu z tých 432 sošiek, ktoré ste mali v obývačke.
Titulná fotka: vectorstock.com
