Zvieratá a živočíchy sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného známeho sveta. Planétu Zem obývajú už odpradávna. Avšak len málokedy sa pozastavíme nad tým, ako dlho sa medzi nami vyskytujú. Zvieratá berieme ako bežnú a pretrvávajúcu záležitosť. Ich výskyt nás žiadnym spôsobom neobmedzuje. Naopak, my ľudia často obmedzujeme životy týchto unikátnych tvorov.
Kam až by dokázala ríša zvierat rásť, keby ju ľudský druh nepotláčal? Žiaľ, odpoveď na túto otázku dnes už ťažko so jednoznačnou istotou ozrejmíme. Môžeme sa však domnievať, že svet, nebyť ľudského vplyvu, by mohol vyzerať v určitých miestach podobne ako taký Amazonský prales. Ide o jedno z najstarších miest sveta, ktoré ľudské oko iba málo prebádalo. Podobne je na tom aj oceán.
Tieto miesta nám ešte stále dokazujú, že svet živočíchov nie je úplne prebádaný. To nadväzuje na ďalší fakt, a to, že na podobných odľahlých miestach existujú podmienky pre dlhý život týchto významných tvorov. Už od čias základných škôl vieme, že niektoré zvieratá sa dožívajú dlhšieho veku než ľudia. Samozrejme, skutočnosťou tiež je, že nám ľuďom sa úspešne darí ich život skracovať.
Živočíšna ríša ponúka celý zástup tvorov, ktoré obývajú planétu Zem už dlhé roky. Aj po tom, čo ľudia začali rozširovať svoje územia, sa ich rozvoju relatívne darí. A preto sa nižšie pozrieme na najdlhšie žijúce zvieratá, ktoré obývajú náš svet dodnes. Nehľadaj však mikroorganizmy alebo špongiové morské huby a rastliny. Toto sú zvieratá, ktoré má možnosť vidieť každý z nás.
Seychelská obrovská korytnačka (vek: 120+)
Tí, ktorí hádali, že medzi týmito živočíchmi sa objaví aspoň jedna korytnačka, uhádli. Faktom však zostáva, že seychelská obrovská korytnačka sa ocitá na samotnom vrchole týchto dlhovekých živočíchov. Seychelská obrovská korytnačka (Aldabrachelys gigantea hololissa) je najdlhšie žijúcim suchozemským živočíchom. Obývala veľké centrálne granitové ostrovy Seychely, no bola masovo lovená námorníkmi.
Okolo roku 1840 sa predpokladalo, že je úplne vyhynutá, kým sa neobjavili ďalší jedinci. Momentálne prežíva zhruba iba okolo 100 korytnačiek vo voľnej prírode. Vek obrovských korytnačiek sa všeobecne odhaduje na viac ako 200 rokov. Tento špecifický údaj je však veľmi náročné s presnosťou určiť. Často prežívajú svojich ľudských ošetrovateľov.
Najstarším zaznamenaným jedincom je Adwaita. Ide o korytnačku, ktorá bola privezená britskými námorníkmi. Bola venovaná ako dar pre Roberta Clivea z Britskej Východoindickej spoločnosti v 18. storočí. V roku 1875 bola prevezená do zoologickej záhrady v Kalkate, kde tiež zomrela. Táto tragická udalosť sa odohrala v marci 2006. Dožila sa úctyhodných 255 rokov (rok narodenia 1750).
Aktuálne je najstarším jedincom Jonathan, 191-ročná seychelská obrovská korytnačka. Nachádza sa na ostrove Svätej Heleny. Po Jonathanovi je druhou najstaršou žijúcou korytnačkou Esmeralda, ktorá sa nachádza na Galapágoch. V roku 2022 bol Jonathan zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako najstaršia korytnačka na svete. Je zvláštne pomyslieť, koľko udalostí dokázali tieto jedince prežiť.
Veľryba grónska (vek: 200+)
Veľryby grónske sú všeobecne považované za najdlhšie žijúce cicavce na svete. Za ich zázračnou dlhovekosťou stojí záhadný gén. Veľryby majú mutácie v géne nazývanom ERCC1, ktorý sa podieľa na oprave poškodenej DNA. Táto zázračná mutácia pomáha chrániť veľryby pred rakovinou alebo inou potenciálnou príčinou úmrtia. A to nie je jediný zázračný gén.
Ďalší gén – PCNA obsahuje sekciu, ktorá je zdvojená. Tento gén sa podieľa na raste buniek a ich oprave. Vďaka zdvojeniu sekcie v géne PCNA je ich starnutie spomalené. Niektorí vedci sa tiež domnievajú, že štúdium týchto veľrýb by mohlo poskytnúť odpovede na otázku, ako predĺžiť ľudský život. Ich populácia bola však v minulosti drasticky znížená lovom. Aktuálne sú podľa zoznamu IUCN veľryby grónske zaradené medzi ohrozené druhy.
Veľryba grónska (Balaena mysticetus) je druh kosatky patriaci do rodiny Balaenidae. Na svete je jediným žijúcim zástupcom rodu Balaena. Tieto živočíchy majú najväčšie ústa zo všetkých živočíchov (takmer jedna tretina ich tela). Sú považované aj za najdlhšie žijúce cicavce s možnosťou dosiahnuť vek viac ako 200 rokov.
V máji 2007 bol ulovený 15 metrov dlhý jedinec pri pobreží Aljašky. Našla sa u neho hlava výbušného harpúnového hrotu z modelu vyrobeného medzi rokmi 1879 a 1885. To znamená, že vek tejto veľryby sa v čase jej smrti pohyboval okolo 115 až 130 rokov.
Tento objav podnietil vedcov k ďalším výskumom tohto druhu. Vedci z austrálskej národnej vedeckej agentúry odhadli, že ich prirodzená dĺžka života je 268 rokov. Jeden z neskorších odchytených exemplárov mal údajne až 211 rokov.
Ospalec grónsky (vek: 250+)
Ľadové antarktické prúdy ukrývajú mnoho živočíchov, ktoré sa dožívajú extrémne vysokého veku. Ďalším príkladom je ospalec grónsky, tiež známy aj ako grónsky žralok alebo smradľavý žralok. Tieto živočíchy žijú hlboko v arktických a severoatlantických oceánoch. Môžu dorastať do celkovej dĺžky až 7,3 metra. Živia sa rôznymi zvieratami vrátane rýb a morských cicavcov, ako sú tulene. Vážia medzi 400 až 1 400 kg.
Grónske žraloky majú najdlhšiu známu dĺžku života zo všetkých stavovcov. Ich vek sa podľa niekoľkých významných štúdií odhaduje na 250 až 500 rokov. Zároveň patria medzi najväčšie existujúce druhy žralokov. Najväčší grónsky žralok bol odhadnutý na približne 392 rokov. Niektorí výskumníci sa tiež domnievajú, že mohli mať až 512 rokov. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku približne 150 rokov.
Najnižšie odhady veku žralokov sa pohybujú okolo 272 rokov, čím sa stávajú najdlhšie žijúcimi stavovcami na Zemi. Ich názov tiež pramení zo zaujímavého príbehu. Tento druh žraloka je často napádaný kôrovcom Ommatokoita elongata. Parazit sa pripevní na jeho oči, čím ich poškodzuje. To vedie k takmer úplnej slepote. Dĺžku života to však neovplyvňuje, nakoľko žraloky sú závislé najmä od svojho čuchu.
Mäso ospalca grónskeho je vysoko toxické. Ak sa dostatočne nespracuje, môže konzumenta otráviť. Často sa stáva, že je mäso podávané psom v záprahu. Po zlom spracovaní neboli schopné vstať niekoľko hodín. Na Islande sa však mäso považuje za obrovskú delikatesu. Najprv je varené v niekoľkých vodách. Následne sa suší alebo fermentuje počas niekoľkých mesiacov. Takéto mäso sa používa na výrobu pokrmu s názvom kæstur hákarl.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
