Diváci sa môžu tešiť na nový seriál TV JOJ s hororovým nádychom, ktorý ponúka niečo, čo tu ešte nebolo. Seriál Lovec predstavuje tajnú organizáciu v štruktúre cirkvi, ktorá sa snaží vypátrať démonov a zneškodniť ich. Hlavným Lovcom je herec Pavel Kříž, ktorého budeme v seriáli poznať ako Tomáša Langa.
V seriáli sa ako hlavná postava objavuje aj Jana Kolesárová, ktorú sme oslovili do rozhovoru, aby nám porozprávala o tom, či sa pri natáčaní nebála a aký je jej názor na niečo nové spomedzi slovenských seriálov.
Ako hodnotíte to, že na Slovensko dorazí mysteriózny seriál s hororovým nádychom? Je to niečo nové na Slovensku…
No, teším sa, že vznikol. Vznikal ťažko, dlho to trvalo, ale pre nás to bola radosť, pretože sme sa radi stretávali, videli sa a prežívali to spolu. Cestovali sme a zažívali krásne momenty, precestovali sme polovicu Československa. Takže dúfam, že sa to bude ľuďom páčiť, je tam veľa energie a jedinečných momentov. Myslím si, že tým, že je tento seriál iný, trochu bude vynikať medzi tými klasickými.
Ja som bola prekvapená, lebo to bolo fakt super, naozaj to bola taká namotávka.
Ako sa vám natáčalo takýto seriál? Mali ste nejaké momenty, ktoré boli pre vás strašidelné?
Ako som už spomínala, áno, ale tým, že človek je obklopený štábom, svetlami a bezpečným prostredím, tak je to takmer ako hra. Pripomínalo mi to nočné hry, ktoré sme hrávali v táboroch. Človek sa na chvíľu bojí, ale vie, že o chvíľu je koniec. Je to len taký krátky pocit strachu.
A ako ste sa cítili, keď ste si to neskôr pozreli?
Bolo to perfektné, nečakala som to. Strihač je veľký majster a dokáže z toho spraviť niečo, čo nikto z nás nevie, ako bude finálne vyzerať. Samozrejme, som kritická, ako voči sebe, tak aj voči iným veciam. Ale to nie je podstatné, nechávam na divákoch, aby si to hodnotili sami. Moje hodnotenie je často príliš ostré, takže je to subjektívna perspektíva.
Máte nejaký strašidelný zážitok, ktorý vám utkvel v pamäti, alebo niečo, čo sa ťažko točilo?
V takmer každej časti bola nejaká náročná scéna, či už fyzicky, alebo psychicky. Nočné scény v krematóriu alebo kláštory na konci boli energeticky veľmi silné. Nemám konkrétnu spomienku, lebo ich bolo tak strašne veľa a na mnohé si už ani nespomínam. Ale bolo to o tom, že každý dával maximum do toho, aby splnil víziu režiséra.
Prečo by si mali diváci pozrieť tento seriál?
Je to veľmi rôznorodý a multidimenzionálny príbeh – vizuálne, cestovateľsky aj príbehovo. Sú tam veľké a hlboké témy. Každá epizóda je veľmi zamotaná a písaná zvláštnym spôsobom. Aj my sme sa v tom niekedy strácali, takže aj diváci budú potrebovať trpezlivosť. Možno nebudú všetkému rozumieť, ale to nevadí, nech si vytvoria vlastné závery.
Spomínali ste, že počas natáčania sa menili niektoré scény?
Áno, niektoré veci, ktoré boli napísané na papieri, sa nedali zrealizovať, či už kvôli času, alebo technickým možnostiam. Papier zniesol všetko, ale realita je náročnejšia. Museli sme prispôsobiť niektoré veci tak, aby sme to dokázali natočiť.
Veríte na nadprirodzeno?
Verím, že existuje mnohovrstevný život, ktorý nie je len fyzický, ale je pevne prepojený s tým duchovným. Myslím si, že to je veľmi dôležitá súčasť fyzického sveta.