Už dávno som chcela vyskúšať tento experiment, no nejak som na to nikdy nenabrala odvahu. Dovolenky, festivaly a návštevy obchodu boli jediné výnimočné situácie, keď som si dovolila nedať na seba podprsenku.

Veľakrát som už stála pred zrkadlom oblečená s vynechanou podprsenkou pod tričkom, no naučený stereotyp ma nejak prinútil si ju nakoniec na seba dať. Avšak akonáhle som podmienila tento môj “čelindž“ napísaním článku, bola som viac odhodlaná.

Pred dvomi týždňami, v piatok, 19. októbra som sa teda vydala do práce bez podprsenky. Bez toho, aby o tom niekto vôbec tušil. Podprsenku som nenosila až do soboty 27. októbra, prvýkrát som si ju na seba dala po viac ako týždni v nedeľu. A aké to bolo?

Všetkých špekulantov ubezpečujem, že to nebolo také jednoduché a nemám lentilky pod kobercom. Moje prsia sú jedny z tých, ktoré podliehajú gravitácii a naozaj ťažko sa s nimi behá. 

Prvý problém, na ktorý som narazila

Bolo oblečenie. Spočiatku som mala tendenciu prispôsobovať moje oblečenie tomu, že nebudem mať podprsenku. Čo logicky nadväzuje na to, že v mojom šatníku je asi polovica tričiek bielych. Keďže mám v obľube nakupovanie merchu, väčšina týchto vecí je čierna alebo biela.

Nemohla som si tak dať na seba moje obľúbené tričko, lebo by mi v ňom presvitali bradavky. Som človek, ktorý sa dokáže od takýchto vecí odosobniť a mať na saláme, ale sme predsa len na Slovensku a vieme, ako by to dopadlo. Nerada by som nosila nálepku, ktorú som si nezaslúžila.

V polke týždňa som už bola zvyknutá, uvedomovala som si stále viac, že sa nie je za čo hanbiť a už vôbec to nie je nijak divné. Biele tričká som stále nenosila, no obliekla som si na seba to, čo som chcela, bez toho aby som to prispôsobovala nenoseniu podprsenky.

Nikto si to však nevšimol

V práci sme veľmi otvorení a je viac ako isté, že by to určite kolegovia okomentovali. Nikto nič nepovedal. Možno vďačím aj tomu, že bolo celkom chladné počasie a mala som na sebe väčšinou mikiny a svetre. Dávala som si ich aj dole a chodila som v práci aj v tričkách.

Napríklad v piatok sme s pár kolegovcami a kamošmi boli čo-to popiť a ja som mala na sebe tričko. Až neskôr som si uvedomila, že som sedela väčšinu času tak, že som si zakrývala prsia. A to nie je najlepšie, veď nikto nám nekáže nosiť podprsenky, je to len naše rozhodnutie.

Jednej kolegyni som o experimente povedala až v nedeľu a potvrdila mi, že si absolútne nič nevšimla. Jasné, ženy sa nepozerajú iným na prsia. Haha, my ženy sme oveľa všímavejšie ako muži v niektorých prípadoch. Druhá kolegyňa si to všimla cez týždeň skrz to, že som mala tričko s odhaleným chrbtom. Aj ona potvrdila, že si to celý čas nevšimla.

Ponáhľanie bolo menej komfortné

Rýchly krok smerom do práce veľmi možný nebol. Jasné, bolo to možné, ale každá žena, ktorá má prsia väčšie ako dvojky vie, o čom je reč. Pri každom rýchlejšom kroku začala pôsobiť gravitácia a ďalšie fyzikálne zákony, ktoré som pochopila na vlastnej koži.

Vykašľala som sa tak na behanie za električkami a inými behacími aktivitami. Po pár dňoch som si už zvykla a aj chodenie po schodoch bolo jednoduchšie.

Boleli ma prsia

V minulosti som si vytrpela už niekoľko takých dní, keď som mala na sebe podprsenku s kosticami a mala som pocit, že mi mliaždi hrudný kôš, po tom ako som ju mala na sebe celý deň v práci. Naozaj som už niekedy mala chuť si ju dať dole, no nejaký naučený vnútorný hlas mi to zakazoval.

Počas tohto týždňa bolo skvelé to, že ma nič netlačilo a konečne som sa cítila oveľa komfortnejšie. Občas sa mi stávalo, hlavne zo začiatku, že ma prsia boleli. Možno to bolo spôsobené aj tým, že neboli zvyknuté na túto polohu. Veď, keď som ich každých 5 dní v týždni trápila polohou, ktorá im nie je prirodzená…

Neobmedzovala som sa v aktivitách

Nechodila som len do práce a domov, iba preto, že som práve robila tento experiment. Povedala som si, že tomu nebudem prispôsobovať svoj život. Bola som teda s kamarátmi vonku, na rande, na káve, na koncerte a aj v piatok večer vonku. Nestretla som sa so žiadnymi poznámkami ani hlúpymi komentármi.

V skúšobnej kabínke

Neviem ako vy, ale ja celkom nemám rada, ak je nejaká skúšobná kabínka taká, ktorá sa nedá pekne uzavrieť a vždy je tam ten záves taký, že odhaľuje dostatok pre to, aby vás ľudia videli prezliekajúc sa.

Keď som lovila nové kúsky v sekáči, chvalabohu bola mojím cieľom mikina, no uvedomila som si, že asi by som bola trochu nesvoja, ak by som si šla v kabínke skúšať nejaké tričko bez podprsenky. 

Plusy a mínusy nenosenia podprsenky

Byť dievča, ktoré má prsia dvojky a menšie, tak si pravdepodobne užívam nenosenie podprsenky veľmi často. Treba myslieť aj na to, že nám, ženám, ktoré máme väčšie prsia sa tá podprsenka občas nosí dobre. Aj vzhľadom na to, že naše prsia podliehajú gravitácii viac a nosiť tie nemalé ozdoby nášho tela, vie občas bolieť.

V nenosení podprsenky však vidím viac plusov. Je ti oveľa pohodlnejšie a hlavne je to oveľa zdravšie. Pomôže to nakopnúť aj tvoje sebavedomie a celkovo ti to trochu pozmení tvoje zmýšľanie. Uvedomíš si, že robíš niečo, do čoho ťa istým spôsobom tlačí spoločnosť, čo je naučený stereotyp, no je to všetko o tvojom rozhodnutí. A väčšina chalanov ti aj tak potvrdí, že sa im to páči.

Odkedy som ukončila experiment, ešte som na sebe nemala podprsenku s kosticami. Popravde sa ju bojím dať na seba. Niečo mi hovorí, že to vydržím tak desať minút a potom ju uložím do zabudnutia a vytiahnem iba pri výnimočných udalostiach.

Rozhodne sa budem odteraz viac pozerať po bezkosticových podprsenkách, a keď sa rozhodnem si ju nedať, nenechám sa už viac prehovárať tými vnútornými hlasmi. Veď je to predsa naše telo, ktoré máme len jedno a mali by sme sa k nemu aj tak správať.

Titulná fotka: unsplash.com/@helloimnik