Práca v otvorenom kancelárskom priestore, teda v tzv. open office, so sebou prináša mnohé úskalia. Jedným z nich sú otravní kolegovia, ktorí sa nazdávajú, že sú tam sami. Zopár takých sme v spolupráci s naším šikovným ilustrátorom zachytili v dnešnom článku. Poď si ich spolu s nami popozerať.
1. Ten, čo si vybavuje súkromné telefonáty
„Som v práci, Feri, ale to je v pohode. Daj, čo potrebuješ,“ hučí do telefónu a ostatným je jasné, že najbližšiu polhodinu neurobia nič. V jeho prítomnosti je to skrátka nemožné. Nielenže mu nie je blbé vybavovať si súkromné telefonáty počas pracovnej doby, nemá ani len toľko chochmesu, aby sa s tým odpratal niekam do úzadia.
Dobrých tridsať minút rozoberá s Ferim vybúchané tlmiče, proteínové prášky a nesmrteľnosti chrústa, a keď ich vášnivá debata konečne skončí, hádaj čo? Presne tak. Zavolá mu niekto iný a vy si to celé – pre istotu – zopakujete ešte raz.
2. Ten, čo počúva hlasnú hudbu
Slúchadlá sú super vynález, vďaka ktorému môžeš počúvať svoju obľúbenú hudbu kedykoľvek a kdekoľvek bez toho, aby ťa všetci v rádiuse troch kilometrov mali sto chutí ovaliť niečím po hlave. Bohužiaľ, nie všetci ich využívajú.
V každej kancelárii sa nájde minimálne jeden exemplár blbca obecného, ktorý žije v mylnej domnienke, že jeho hudba je darom z nebies a neexistuje ľudská duša, ktorá by ju neocenila. Zákonite počúva dramáč. Tak nahlas, že sa ešte aj vrátničke na recepcii trasie komplet celý stôl.
3. Ten, čo je stelesnením hluku
Plejáda jeho pazvukov lezie na city každému. Každému. Všetci si raz za čas odkašleme, je tam toho, no to, čo predvádza on, sa ignorovať jednoducho nedá. Keď nekašle, kýcha, keď nekýcha, smrká, a keď nesmrká, tak klopká perom o stôl, šúcha nohami o podlahu, teatrálne vzdychá alebo veľmi intenzívne funí. Furt dačo.
Najhoršie na tom je, že si to vôbec neuvedomuje. Nerobí to naschvál, preto je každému zaťažko niečo mu na to povedať… no v hlave ste ho všetci zachlomoždili už minimálne stokrát.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
