„Kto chce psa biť, palicu si nájde,“ hovorí sa, a na veľkú smolu detí naprieč celým svetom sa toto príslovie vzťahuje aj na školskú šikanu. Deti sú kruté. A šikana v školských laviciach nie je ničím nezvyčajným. Mnohí sa od spomienok na ňu snažia dištancovať a v dospelosti pre vlastné dobro predstierať, že sa tie časy nestali.
Títo ľudia z Redditu však nie. Keďže je to téma, o ktorej nepochybne treba rozprávať, rozhodli sa na sociálnej sieti podeliť o dôvody, kvôli ktorým boli na školách čiernou ovcou práve oni. Poďme si ich spovede prečítať.
1. Mala som ekzém – nielen na tele, ale často aj na tvári. Musela som chodiť do školy v bielych bavlnených rukavičkách. Učiteľka výtvarnej raz rovno pred mojimi očami zahodila do koša môj projekt so slovami: „Nechceme snáď infikovať ostatné deti, však?“
2. Prezývali ma „sušienková hlava“, lebo som mal tvár okrúhlu ako sušienka. Keď sa tak na to spätne pozerám, nemá väčšina ľudí tvár ako sušienka?!
3. Čo sa telesného vývoja týka, bola som svetelné roky za svojimi spolužiačkami, a zatiaľ čo ony sa mohli pýšiť „dospeláckymi“ krivkami, ja som hádam až do osemnástky vyzerala ako lata. Neprešlo dňa, čo by sa ma niekto nespýtal: „Si si istá, že nie si chalan?“
4. Do dnešného dňa netuším. Počas leta medzi druhou a treťou triedou na základke sa skupina deciek z našej školy – vrátane môjho najlepšieho kamaráta – skrátka rozhodla, že ma bude nenávidieť. Robili mi zle, sledovali ma až domov, kričali na mňa ozaj nepekné veci. Raz som nabral odvahu opýtať sa ich, čo som vlastne urobil. Môj „najlepší“ kamarát sa postavil na čelo svojej bandy a vyhlásil: „Narodil si sa.“
5. Bol som tichý a to im očividne úplne stačilo. V maturitnom ročníku si dali do ročenky pridať kolónku „najtichší študent“, len aby to mohli celé zaklincovať.
6. Naši boli chudobní a mama fajčila vnútri, takže som chodila otrhaná a smradľavá. Raz som našla otcovu pracovnú kolínsku a nastriekala som si ju v domnienke, že vďaka tomu budem pekne voňať. Celý deň sa na mne vozili, lebo „smrdím ako starý chlap“. Ten deň mám navždy vrytý do pamäti.
7. Ryšavé vlasy, pehy a veľké okuliare. Neviem si predstaviť lepší recept na najnešťastnejšie decko v ročníku.
8. Pozerala som anime, v ktorom sa hlavná postava stala pilotkou. Ako černoška v prevažne černošskej komunite som sa kvôli obom rýchlo stala terčom posmechu. Vtedy mi to bolo ľúto, no teraz? Som šťastná, mám krásny život a pracujem ako pilotka. Pamätajte – kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najviac.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
