Zákulisie bezdomovectva je oveľa zaujímavejšie, ako si dokážeme predstaviť – ide o denný boj o život, v ktorom sa ľudia bez domova často cítia ako neviditeľní pre okolitý svet. „Strach zo zimy ma núti prosiť o pomoc. Neprosím a neotravujem, kým netrpím hladom, ale asi si toto všetko zaslúžim,“ priznal Samuel.

Jeho život je ako na hojdačke: „V lete je to v pohode, vyspím sa všade. No v zime kalkulujem a zbieram peniaze, aby som mal kde v noci prespať alebo si aspoň mohol kúpiť jedlo, a ak vyjde, tak aj cigarety.“ Samuelov príbeh je už od úplného začiatku mrazivý, rozpráva o svojom detstve a o tom, ako sa k nemu správali jeho rodičia. A práve prístup rodičov sa neskôr odzrkadlil aj na jeho súčasnom živote.

Môžete nám priblížiť, ako ste sa ocitli na ulici?

Na ulici som už dva roky. Dovtedy som žil s manželkou a mojimi synmi. Doma to postupne začalo viaznuť, hlavne kvôli mojim problémom – drogy, hazard a alkohol. Bohužiaľ, synovia to už nezvládli a nakoniec ma vyhodili z domu.

Čo vás priviedlo k drogám, alkoholu a k hazardu?

K týmto veciam som sa dostal ako mladý chlapec. Môj otec ma už v pätnástich brával do krčmy. Alkohol, diablove karty, neskôr herné automaty… To všetko som spoznal cez môjho otca. Človek sa časom začne správať ako jeho vzory, a mojím bol, bohužiaľ, práve on.

Samuel ďalej prezrádzal podrobnosti o svojom detstve – ako videl otca v pálenici uchlipkávať zo sektu a pričuchávať nosom k servítke, no v tom období si neuvedomoval, o čo ide. Postupne ho do všetkého otec zasvätil.