Hovorí sa, že deti sú skrátka deti, a veciam, ktoré povedia, netreba venovať nijakú špeciálnu pozornosť, nech sú akokoľvek bizarné. No stavím sa, že keby ste vy mali tú česť s jedným z týchto deciek, určite by vám minimálne prebehol mráz po chrbte a slabšie povahy by možno museli zainvestovať do nových nohavíc.
1. Pracoval som ako animátor v letnom tábore pre deti. Jedno popoludnie sme sa bláznili vonku, deti skákali na preliezky a potom z nich zoskakovali na mňa. Keď prišiel na rad jeden chlapček, zo žartu som mu povedal: „Opatrne kamoško, keď ma zabiješ, už sa s tebou nebudem môcť hrať.“ Na jeho odpoveď asi nikdy nezabudnem, keďže povedal: „Ale ja sa budem môcť hrať s tebou.“
2. Zobudila som uprostred noci a našla svojho trojročného syna ležať vedľa mňa. Samozrejme som sa ho opýtala, čo tu robí a ako sa sem vôbec dostal, keďže spával v postieľke s ohrádkou. Povedal mi, že ma prišiel ochrániť pred tými svietiacimi očami, čo na mňa pozerali, kým som spala. Asi netreba hovoriť, že som sa skoro posr*la od strachu.
3. Pravidelne som strážila kamarátke dcérku, no po tom, čo sa stalo posledne, už asi radšej budem hľadať výhovorky. Sedeli sme večer pri telke, pozerali rozprávku, keď zrazu vypla zvuk a tvárila sa, že počúva. A potom, hrozivým hlasom zašepkala: „Nie sme v tomto dome samé.“
4. Moja mama strážila moju dcérku, pretože som potrebovala ísť k doktorke. Keď už obe čakali na môj príchod, dcéra podľa maminých slov povedala: „Babka, nemusíme čakať. Ona teraz nepríde. Mala strašnú nehodu.“ Najstrašidelnejšie bolo to, že som skutočne cestou z nemocnice mala nehodu a takmer som pri nej zomrela, no v čase, kedy to dcéra povedala, ešte neupovedomili nikoho z rodiny.
5. Strážila som kolegyni syna a akosi sa mi nedarilo vypnúť telku, takže na obrazovke bolo len to divné čierno-biele mravenčenie. Jej syn potom podišiel k televízii, zahľadel sa do nej a povedal: „Vidím to monštrum, čo sa tam skrýva.“
6. Moja sestra sa narodila presne dva mesiace po tom, čo nám zomrela babka. Jedného dňa sa zobudila a tvrdila, že dnes sú jej osemdesiate piate narodeniny a že jej meno je Irena (tak sa volala naša babka). Na druhý deň ráno bolo všetko ako predtým a sestra tvrdila, že si nič z predošlých udalostí nepamätá.
7. Išli sme autom do zábavného parku a môj synovec sa zrazu zháčil a povedal: „Dnes zomrieš. Uvidíš.“
8. Neter mi povedala, že jej imaginárny kamarát „Chucky“ chce, aby zabila svojho ocka. Myslím, že niečo také by vydesilo asi každého človeka pri zmysloch, aj keď som názoru, že decká občas povedia poriadne hlúposti a ani si neuvedomujú, čo to naozaj znamená. Neskôr však vysvitlo, že bazén v ich záhrade bol postavený na mieste, kde predošlý majiteľ domu spáchal samovraždu. Majiteľ sa volal Chuy, no neter to nevedela vysloviť, tak mu hovorila Chucky.
9. Boli sme so synovcom na výletnej lodi a rozprávali sme sa s jeho mamou o robote. Vtedy sa ku mne naklonil a zašepkal mi do ucha: „Keď budem veľký, chcem byť lekár, aby som sa mohol pozerať, ako zomierajú deti.“
10. Uprostred noci sa ku mne do postele šupla moja malá sestrička a spýtala sa ma: „Počuješ, ako sa rozprávajú?“ Bolo hrobové ticho.
11. Sťahovali sme sa a môj syn mi rozprával o pani s modrou pokožkou, čiernymi očami a žiadnymi vlasmi, ktorá vraj žila v byte, z ktorého sme akurát odchádzali. Vraj nás po celý čas sledovala, dokonca sa snažila nastúpiť do nášho auta, no nebolo v ňom dosť miesta a tak len stála vonku a mávala nám na rozlúčku.
12. Privyrábala som si strážením detí a v tú noc som sa starala o dvojročného chlapčeka. Hrali sme sa s kockami, keď mi zrazu povedal: „Dnes večer ti odstrelím hlavu.“ Neskôr sme hrali schovávačku a ja som prvýkrát v živote mala strach, že ma nejaké dieťa nájde.
13. Kráčal som so synom po obchodnom dome a on je jednoducho jeden z tých drobcov, čo zdravia úplne každého. A tak si išiel, hovoril „ahoj“ každému, kto prešiel okolo a keď prišiel „na rad“ jeden postarší pán, ukázal naňho prstom a zakričal: „Ty dnes umrieš!“ A potom išiel ďalej a opäť všetkých zdravil.
14. Strážim malého chlapca, ktorý sa akurát učí rozprávať. Akurát sme kráčali cez cintorín – v našom susedstve je to veľmi bežná vec, keďže postavili cintorín na najfrekventovanejšom chodníku v dedine – a on zrazu začal ukazovať na miesta a kričať: „Aha, aha ľudia!“ Po prvé sme tam boli sami a po druhé takú súvislú vetu ešte nikdy nepovedal.
15. Keď som bola ešte decko, pozerala som sa z kuchynského okna a potom vraj zakričala: „Tamten stromček dneska zomrie!“ Nikto si z toho nerobil veľkú hlavu, až do momentu, kedy sa v tú noc ten strom sám od seba zrútil rovno na dedkove auto.
16. Môj trojročný synček si vyfarboval maľovanku a pospevoval si pesničku, ktorú som nikdy pred tým nepočula. „Kde si sa naučil takú peknú pesničku?“ opýtala som sa ho a odpoveď mi vyrazila dych. „Tá milá pani v mojej izbičke mi ju často spieva.“
17. Moja sestra mi rozprávala o jej imaginárnom kamarátovi: „Sedáva mi na posteli a čaká na maminku. On nemôže chodiť domov sám, kvôli ruke.“ Opýtala som sa, čo má s rukou a vtedy prišla tá strašidelná časť: „Maminka ho zrazila autom, keď si na ceste kreslil s kriedami. Preto stále plače – nepáči sa mu, že je mŕtvy.“
18. Keď som mala asi štyri roky, mama ma našla v kúpeľni so všetkými mojimi bábikami, ako ich ponáram do vody tvárou dole. Keď sa ma spýtala, čo to tam robím, vystrašene som jej odpovedala: „Ten ujo v skrini mi povedal, že ak to nespravím, tak budem plávať dole tvárou ja.“
19. Pracujem s autistickými deťmi a často sa stáva, že nám povedia veci, ktoré síce zdravý rozum popiera, no aj tak vedia vydesiť. Napríklad posledne nám päťročný chlapec pred spaním pošepkal, že my ich síce nevidíme, no ani vidia nás.
Zdroj: buzzfeed.com
