Pozná to každý, kto bol aspoň raz po zotmení v centre Bratislavy. Obchodná ulica plná záhad a krás v noci prekvitá a je plná života. A aj keď sa jej hlavne v piatky snažíte vyhnúť, občas vás tam nohy jednoducho zavedú. A vyzerá to asi takto.

Hľadanie útočiska

Je večer a ste s kamošmi v meste. Chodíte v kruhoch a ani za b*ha sa nedokážu zhodnúť na tom, kam si sadnúť a tak sa ocitnete na Obchodnej. Večer sa snažíš nájsť vhodné miesto na to, kde sa strieskať a neminúť pri tom toľko, že budeš musieť predať doklady či obličku na čiernom trhu. Zas nadávaš, že ste príliš v centre a zamieriš si to s kamošmi do Forky, kde by takto na večer mohli založiť škôlku.

Opité apetíty

Po dostatočnom objeme požitého jaegera a fernetu si poviete, že je čas trochu vyrovnať stavy. Tvoj žalúdok má odrazu vlastnú hlavu a žiada si kebab. Alebo hranolky. Alebo milkshake z mekáču, aj keď máš intoleranciu na laktózu a nemôže to skončiť inak ako zle. Jednoducho potrebuješ všetko mastné a nezdravé jedlo sveta a potrebuješ ho hneď.

S kebabmi v placke za dve pade v rukách sa vyberiete bezcieľne ďalej. Spokojne si ho tlačíš do hlavy akoby to bolo to najlepšie, čo si kedy jedol a zároveň plačeš, lebo tvoj pripitý mozog si zmyslel, že povie áno na extra chilli. Kuracie ti padne na biele tričko hneď vedľa vínovej škvrny, napriek tomu, že si sa celý večer vína ani nechytil a o niečo triezvy kamoš ti zabráni v tom, aby si ho zodvihol z chodníku a zjedol.
„Však som zaň zaplatil, môžem ho zjesť! … a o čo, že ho ty nezješ? O päť eur!“

Putovanie divočinou

Cestou stretávate rôzne skupiny ľudí, od britských turistov v tutu sukničkách, ktorí sem prišli za lacným alkoholom, cez ukričaných holohlavých, ktorým nerozumieš ani slovo až po kinder mafie z najbližšej základky. Keď prechádzate okolo Baronu, zmätene hľadáš nezodpovedných dospelých, ktorí si pred jeho vchodom zjavne zabudli svoje nepodarené výrastky. Baby tam po sebe vrieskajú, či utešujú na zemi plačúce kamošky, chalani vždy vyzerajú, že by sa aj pobili, ale na to by museli mať gule. A ty sa cítiš, akoby si bol v dokumente o zvieratách na savane a z diaľky ich sledoval v ich prirodzenom prostredí.

Cikpauza

Je jedno, že si si práve prežil polorozpadnuté wécka v Barone, budeš mať z nich doživotne posttraumatický stres a ľutuješ podrážky svojich topánok, že sa museli dotknúť ich kontaminovaných podláh. V priebehu desiatich minút potrebuješ ísť znova. A vieš, že nemáš inú možnosť. Kríky pred Panta Rhei.

Program večera

Občas je hlavný program bezcieľne posedávanie na obrubníku a zakopávanie o koľajnice a uvoľnené kamene z chodníka. Inokedy je to zas divoký závod o čas, keď si uvedomíš, že si stratil telefón (ktorý si ráno záhadne nájdeš vo vrecku s fotkami cudzích ľudí). A občas je to snaha ukradnúť sud spred Spirit of wine napriek tomu, že je priviazaný o reťaz. A napriek tomu, že pri vás v uličke práve niekto zvracia, zatiaľ čo vedľa neho stojí jeho kamarát, čo mu popri držaní osobných vecí rozpráva o Hegelovej filozofii.

Ústup

Už ťa zmáha únava, začínaš sa lepiť na svojich kamošov, aby si dokázal ostať na nohách, a tak si povieš, že ideš domov. Najprv si sadneš na zastávku a čakáš. Električky už nechodia, ale si príliš pripitý na to, aby si to zaregistroval. A tiež si práve pohrúžený do rozhovoru s tvojim novým najlepším kamarátom, ktorého meno síce nevieš, ale je fakt kur+a super. Potom sa v partii dohodnete, že pôjdete od Pandy spolu taxíkom, ale zrazu ani jeden z vás záhadne nemá na mobile žiadnu taxi appku, lebo viete, že tie peniaze sa vám nikdy nevrátia. A tak sa nakoniec plahočíš domov peši.

Titulná fotka: Robert Putney Drake / youtube.com, Joel Goodman/LNP