Každá krajina má svoje zvyky a tradície a inak tomu nie je rozhodne ani pri pohrebných rituáloch. Toto sú tie najzaujímavejšie z celého sveta.

1. Ghana a bláznivé rakvy

Ľudia z tejto krajiny veria, že život smrťou ani zďaleka nekončí, ba priam naopak – po tom, čo človek navlečie drevené pyžamo sa ešte len začína. Žijú v presvedčení, že mŕtvi sú dokonca ešte mocnejší a hodnotnejší ako živí, dokážu ovplyvňovať ich životy a preto ich telá vkladajú do naozaj fascinujúcich rakiev. Tak, ako väčšina našincov verí, že rakva by mala byť čímsi dôstojným, tak sú na tom ľudia z Ghany úplne odlišne. Rakvu považujú za určitú formu umenia a preto sa pri ich vytváraní, kreativite medze naozaj nekladú. Vyrábajú ich v rôznych farbách a tvaroch, tak, aby dokonale reprezentovali človeka, čo v nej bude uložený na večný spánok. Tieto zaujímavé rakvy sa stali takým fenoménom, že cestujú po celom svete a vystavujú sa v rôznych múzeách.

2. Južná Kórea a korálky

Hoci boli Kórejčania veľmi dlho presvedčení, že mŕtve telá by sa mali pochovávať také, ako sú, nedostatok priestoru na cintorínoch ich presvedčenie trochu zmenilo. V preklade to znamená, že kremácia už nie je takým tabu, ako tomu bývalo kedysi. Ba čo viac, v Južnej Kórei povýšili kremáciu na celkom iný level – popol zosnulých premieňajú na drobné korálky, vyrábané zhruba rovnako, ako sa z piesku vyrába sklo. Popol sa najprv zohreje a potom vychladí – v tejto časti procesu začne kryštalizovať. Malé guličky potom možno skladovať v pohári či vo fľaši.

3. Mongolsko a tradícia s nebom

V Mongolsku je veľmi bežnou pohrebnou praktikou, že sa telo odovzdá nebu, keďže duša z neho už dávno odišla a teda je to len prázdna schránka. V praxi to vyzerá asi tak, že mŕtve telo odvlečú na vrchol vysokej hory a nechajú ho napospas vtákom a prírodným živlom. V ich očiach to v žiadnom prípade nie je zneuctenie, berú to ako veľmi šľachetný spôsob, akým sa zbaviť pozostatkov.

4. Toraja a nedostatočné financie

Ľudia z Indonézie, hlásiaci sa k etnickej menšine s názvom Toraja, majú veľký problém s finančnými prostriedkami a teda si často nemôžu dovoliť hrob pre svojich blízkych. Telá teda skladujú v špeciálnej miestnosti, ktorá je denne čistená. Doba, za ktorú sú schopní našetriť si dostatok na pohreb, sa totiž môže pretiahnuť až na niekoľko rokov a aj potom pretrváva zvyk navštevovať mŕtvych, obliekať ich do čistých šiat a nosiť im dary. Tento ceremoniál absolvujú raz ročne a po jeho konci bezvládne telo opäť vrátia do jaskyne, v ktorej bolo pochované.

5. Hroby v skalách či kmeňoch stromov

Ďalšou z tradícií tejto etnickej menšiny je pochovávanie mŕtvych tiel v skalách alebo kmeňoch stromov. Tieto hroby sú vyhĺbené vysoko nad zemou, viac menej len z praktického hľadiska – aby sa predišlo krádežiam – no je tam aj drobný dôvod súvisiaci s vierou. Tá ich hovorí, že zem je matkou všetkého živého a preto by ju mohlo oslabiť, ak by do nej vložili čosi mŕtve. Telíčka malých detí, ktoré zomreli ešte pred tým, ako im stihli narásť zuby, sa zásadne vkladali do stromov. Podľa nich totiž stále bola nádej, že strom prijme dušu dieťaťa a bude ju opatrovať.

6. Ostrov Svätej Márie a piráti

Vzhľadom na ich kriminálnu minulosť nie je prekvapením, že piráti neboli veľmi populárni a do vystrojenia honosného pohrebu sa pre nich nikto dvakrát nehrnul. Aj napriek tomu sa však nájdu šťastlivci, ktorých telo našlo večný odpočinok na dôstojnom mieste. Ostrov Svätej Márie, situovaný pri Madagaskare, je jediným známym pirátskym pohrebiskom. Ostrov je opustený, čiže je to skvelá lokalita práve na takéto účely, okrem toho bol v minulosti pirátmi aj veľmi obľubovaný, vďaka hojnej úrode ovocia a dobrej geografickej pozícii.

7. Čína a Feng Shui

Keď sa v našich končinách spomenie Feng Shui, pravdepodobne si predstavíme šarlatánku so šatkou na hlave, čo sa ťa na Miletičke snaží presvedčiť, že si máš presunúť posteľ pod okno a bude sa ti lepšie spať. V Číne však naozaj veria, že pozícia a rozostavanie rôznych predmetov v domácnosti naozaj výrazne ovplyvňuje náš život, dokonca aj ten posmrtný. Existujú skutoční odborníci, ktorí sú platení za to, aby našli pre pozostalých vhodné miesto, kde môžu mŕtveho pochovať. Nesmie tam byť príliš veterno, nemôže byť čelom k ceste či chrámu a množstvo ďalších podmienok, ktoré musí ideálne hrobové miesto spĺňať, aby zosnulému čo najviac spríjemnili pobyt pod zemou.

8. A na záver – Jamajka a oslavy

Na Jamajke nie je smrť dôvodom na smútok, ale na oslavu. Tamojší obyvatelia veria, že duši trvá deväť dní pokiaľ opustí svoju ľudskú schránku a to je presne doba, počas ktorej oslavujú, že zosnulý už viac nemusí trpieť. Poslednú noc sa celá rodina stretne pri stole prekypujúcom jedlom a pitím, no nikto sa ho nesmie ani len dotknúť, pokiaľ hodiny neodbijú polnoc. Sú to totiž dary na rozlúčku pre dušu zosnulého.

Zdroj: buzzfeed.com 
Titulná fotka: napoleonnapoleon.com