Umelá inteligencia nikdy neprekoná skutočných umelcov, pretože umenie vyžaduje autentickú kreativitu a emóciu, niečo, čím AI nedisponuje. Umelá inteligencia bude tvoriť vždy výhradne také výstupy, ktoré sú len plytkým derivátom skutočnej tvorby.
Týmto sa utešujú kreatívci a umelci. Aký pohľad na vec má publikum? Podľa výskumu uverejnenom v žurnále Nature väčšina ľudí nedokáže rozlíšiť báseň vygenerovanú umelou inteligenciou od skutočnej básne napísanej skutočným človekom. Výtvory umelej inteligencie ľudia dokonca považujú za lepšie a krajšie.
Originál vs. derivát
Vo výskume tímu Briana Portera z Pittsburghskej univerzity bolo použitých päť básni od každého zo skupiny najvýznamnejších autorov píšucich v angličtine. Išlo o mená ako Geoffrey Chaucer, William Shakespeare, Lord Byron, Emily Dickinson, Sylvia Plath a ďalší. Zároveň nechali ChatGPT 3.5 vygenerovať päť básní v štýle každého z týchto autorov.
V prvom experimente dostalo 2300 participantov výskumu za úlohu prečítať skutočné básne a ich počítačové deriváty a určiť, ktoré z nich majú aký pôvod. Zrejme každý si myslí, že je to ľahká úloha a že on by rozhodne nenaletel. To si zrejme mysleli aj účastníci výskumu. Väčšinou sa mýlili.
Pre ilustráciu, takto vyzerá báseň napísaná skutočným človekom. Ide o úryvok z Krvavých sonetov P. O. Hviezdoslava:
Ó, zem, čo drásaš korene z hliny,
kde krvou jarky plnia brehy stíny!
Na nebi mračná, v diaľach ťažký hrmot,
zvony sa lámu, smrť je vládny chobot.
Ó, človek biedny, v zápase sám so sebou,
na poliach bratstvo rúcaš dlaňou hrubou.
Či skaly nemlčia, keď ostrie cvendží?
A srdce tvoje či už viac necíti?
Ach, svet ten nárek šíri k hviezdam výš,
v studenom tichu, v noci bledých rýš.
Kde pokoj? Kde sen o nádeji sladkej?
Tam len smútok klesá, kde vojny matka.
Ach, srdce moje čo už prenieslo
osudných úderov v tom dlhom žití!
Jak struny prepiate, sa skubli city
v ňom; temer sa mi samo rozčeslo,
i koleno mi ducha pokleslo
zúfaním: tak bol ráz ich presrditý!
Som sýty všetkých útrap, nadmier sýty:
a tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo
tak nezakrojí v pôdu v orby spechu,
jak on sa vryl mi rozdierave v hruď;
i včuľ už strmie, predstavujúc viechu,
na ktorej skvie sa lapidárny súd
— stoletiu, pokoleniu na útechu —:
Vzdelanstvo — cha-cha-cha! — jak ľudožrút!…
V skutočnosti Hviezdoslav napísal len verše v pravom stĺpci (Krvavé sonety). Ľavý stĺpec bol vytvorený pomocou ChatGPT. Rozoznávať skutočné básne od AI generovaných textov nemusí byť ľahká úloha, čo dokazujú výsledky výskumu.
V druhom experimente mali účastníci hodnotiť kvalitu prečítaných textov v 14 kvalitatívnych kategóriách, týkajúcich sa formálnej úrovne diela či jeho schopnosti emocionálne zapôsobiť.
Umelé je lepšie
Výsledky experimentov hovoria, že participanti hodnotili AI generované básne ako lepšie v mnohých kategóriách ako rytmika, krása či dojímavosť. Čo je skutočne zarážajúce, AI generované básne označovali za dielo človeka častejšie než básne naozaj napísané niektorým literárnym velikánom. Až štyri z piatich básní, ktoré boli najčastejšie označované za dielo človeka, boli v skutočnosti výtvor AI.
Participanti odpovedali na niekoľko otázok spojených s ich vzťahom k poézii. Ukázalo sa, že to, či človek nečíta básne, alebo je ich milovníkom, nezohrávalo žiadnu rolu v tom, či dokáže správne pripísať autorstvo.
Vedci predpokladajú, že ľudí na generovaných veršoch oslovila ich jednoduchosť, priamočiarosť a zrozumiteľnosť. Všetci vieme, že tvorba skutočných básnikov býva niekedy ťažká na porozumenie, využíva historický jazyk, zvláštne slová a ich tvary. Ľudia zrejme práve toto považovali za dôkaz, že ide o nedokonalé dielo umelej inteligencie.
Umelo generovaným veršom participanti lepšie rozumeli, a preto ich asi hodnotili ako lepšie a zároveň ich brali ako dielo ľudského autora.
