Žiadna práca nie je dokonalá. Či už je to vyšinutý šéf, klebetní kolegovia alebo nefunkčná klimatizácia, všade sa nájde niečo, čo ti bude piť krv. Veľa vecí sa dá vydržať, no niekedy je jedinou možnosťou odchod. Tak to videli aj títo ľudia z Redditu, pre ktorých bola východiskom len hodinová výpoveď. Poď si spolu s nami prečítať ich príbehy.
1. Šesť mesiacov som ich prosil, aby mi pod stôl dokúpili skrinku so zásuvkami, lebo si nemám kam odkladať dokumenty. Vraj nie sú peniaze. Našiel som jednu za odvoz, vtedy zase nebol čas ísť ju vyzdvihnúť. Po tomto cirkuse najali nového manažéra a bez mihnutia oka mu kúpili nové firemné auto.
2. Uzavrel som solídny obchod a už som sa nevedel dočkať provízie z predaja. Asi o týždeň neskôr mi bolo povedané, že spomínaný klient nebol „môj“, a teda moju províziu dostane obchoďák, ktorému právom patrí. Fakt, že tento obchoďák bol príbuzný nášho šéfa, bol nepochybne čisto náhodný.
3. Povedali mi, aby som sa odpípla a následne potiahla nočnú, lebo má prísť na pobočku nejaký regionálny inšpektor. V podstate ma žiadali, aby som celú noc prenášala ťažké veci úplne zadarmo. Na mieste som podala výpoveď, a následne som si vypočula, že „nie som tímová hráčka“. Nuž, asi fakt nie som…
4. Robila som čašníčku. Výpoveď som dala v momente, ako mi môj šéf bez štipky ostychu oznámil, že by som sa s ním mala vyspať.
5. Blížili sa Vianoce a ja som akurát prišla o brata. Boli sme si blízki, a toto mali byť prvé Vianoce, ktoré sme netrávili spolu. Poprosila som šéfku, aby mi dala na sviatky voľno, lebo som tušila, že na tom budem zle. Jej odpoveď bola: „Načo? Veď ani nemáš deti.“
6. Nový manažér mi začal znižovať odmeny z predaja a nenápadne sa snažil vykľučkovať z pravidiel našej zmluvy. Poslednou kvapkou bolo, keď som zistil, že nám berie prepitné, lebo „prepitné sa dáva za dobre vykonanú službu, a tá je zásluhou dobrého šéfa“. Takto spätne ľutujem, že som ho vtedy neopľula.
7. Po osemnástich rokoch som si dovolila zobrať si tri dni dovolenky. Bola som na tom príšerne – v ten rok som ovdovela, s deťmi sme sa nonstop hádali, nemali sme peniaze a môj šéf mi dával každú sekundu najavo, že sa v jeho očiach kvôli vzniknutej situácii nedostatočne sústredím na prácu. Tú dovolenku som ohlásila, ale nikto jej nevenoval pozornosť… tak som skrátka išla.
Prvý deň ma nonstop bombardovali telefonátmi a správami, potom som si vypla telefón. Predpokladám, že to skúšali aj tak. V deň, keď sme sa s deťmi mali vrátiť, som nám to všetkým predĺžila, a to som považovala za svoju výpoveď. Už som tam v živote nepáchla.
8. Manažérka na mňa naziapala, lebo som odmietol prísť do práce, keď nemám službu. Na druhý deň sa mi ospravedlnila s tým, že to bolo mimo jej kontroly, lebo v tú noc bol spln.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
