Máme tu pre vás nový diel seriálu FUNNYBIZ, v ktorom vás budeme zoznamovať so zaujímavými podnikateľmi zo Slovenska a Česka, ktorým nechýba nápad, kreativita, humor a jednoducho sa to rozhodli robiť inak.

Pôvodne vyštudovaná právnička Zorka Puškáčová definitívne zahodila sivé kostýmčeky, biele blúzky a lodičky na opätkoch, namiesto toho dala „kvecinu“ do vlasov a hýri farbami a nápadmi, ktoré nájdete na jej autorských tričkách, šálkach či taškách. Nielenže ich sama navrhuje, ale aj sama vyrába. Takže sa z kancelárskej krysy stal kreatívec a žena za strojom… pekný prerod a metamorfóza. Reaguje na oslovenie Kura Harabura, ale aj na rôzne variácie tohto mena – ako napríklad Kura, Kurička… a úplne najvác je, keď ju oslovíte: „Dobrý deň, teta Kura.“ Prečo práve takýto šibnutý názov a ako sa dá v tomto odvetví presadiť dnes, keď ti stroj na potlače vyrobia čínske deti za pár šupov, sa dozviete v rozhovore.

Sleduj tetu Kuru na internetoch: Facebook | Instagram

Kedy si s tým začala a čo bolo pre teba impulzom? Aká bola prvá vec, čo si ponúkla na predaj?
Keď som mala v bruchu prvého malého mimozemšťana, nakopilo sa mi nejako moc bielych bodyniek a bola to nuda. A keďže furt vymýšľam, nejako som dospela až k tomu si ich ozvláštniť podľa seba. Vymyslela som niekoľko srandovných motívov – „ešpézetka“ Cicavec slovenský a všelijaké tie bezpečnostné značky (Používajte chrániče sluchu, biohazard…) a poštové nálepky (Pozor, krehké!, 1. trieda…). Vygúglila som si jeden americký materiál, ktorý sa dal doma nažehľovať žehličkou a držal, a tak som po večeroch a nociach šmrdlala žehličku, vyrábala si chutné veci a tešila sa, ako toho malého tvora, keď sa vyliahne, do toho chudáka ponavliekam. Neskôr, keď sa tvor-potvor vyliahol a prirodzene sme sa začali grupovať matky s matkami, chodila som ako Mikuláš s tričkami a bodyčkami. V tom období každý, kto mal nejaké malé dzecko doma, dostal odo mňa k svátku na památku či k návšteve nejakú milú ňuf ňuf vec – a páčilo sa to.

Ako dlho trvalo, kým si sa dostala do povedomia ľudí aj mimo tvojich blízkych? Ako každý startup, aj ty si určite mala ťažké začiatky. 
Ha ha ha. Ja som to takmer odpískala! Pár týchto prvotín som pleskla na Sashe a očakávala ovácie, podobné ako od mojich obdarovaných kamošiek. A ticho tma. Nič sa nepredalo. Niekoľko mesiacov tam tie veci viseli a absolútne N.I.Č. Medzitým sa mi do brucha infiltroval druhý mimozemšťan a zrazu sa predali dve bodynká. V zime a s krátkymi rukávmi. Stres panika. Našťastie som zohnala v Háemke čosi, za dosť vysokú cenu, takže zisk max. 5 eur, ani to nie. Ale s láskou a radosťou som ich našmrdlala, zabalila do ručne robenej papierovej krabičky a odoslala. A práve táto zdanlivá maličkosť bola impulzom, aby som si rýchlo vytvorila e-shop. K tomu FB fajpejdž a podplácala som kamošov, aby mi to lajkli a zdieľali. A vtedy sa to spustilo, na prelome marca a apríla 2015.

Urobila som asi 12 prvých objednávok, zlomila žehličku a dostala kŕč do ruky. Ups, tade cesta neviedla. A tak som si do obývačky nasťahovala svoj prvý, brutálne čínsky termolis, ktorý strašne smrdel, ale vyvinul oveľa väčší tlak ako žehlička a mohla som použiť už profesionálne potlačové materiály so strečom. Kúpiť ten lisovací stroj bol najdôležitejší prelomový bod, išli do toho značné úspory a bol to trocha aj risk. Vrátilo sa to. O tom, že do pol roka som ho úplne odpálila a musela kúpiť nový, už lepší, ktorý vydržal „až“ rok a štvrť, pomlčíme. Tretieho ťažkotonážnika som už k smrti nepriviedla, lebo som medzitým vzala leasing a kúpila iný diabolský stroj, vážiaci asi 150 kg, na priamu potlač textilu, ktorý stojí toľko, ako dve osobné autá. Ešte tri a pol roka ho splácam a potom bude môj. Milášek… poď k mamičke…

Ako je možné presadiť sa hlavne v dnešnej dobe, kedy je už trh podobnými výrobkami nasýtený?
Treba si nájsť takú tú medzeru, robiť veci originálne, kvalitne a aby dobre vyzerali. Mne sa to podarilo naštartovať motívmi o dojčení a nosení, keďže v začiatkoch Kury som mala čerstvé mimino a žila som tým. Hej, na každom jarmoku nájdete bodynko s fontom á la Comic Sans a textom „Párty v postieľke u mňa o 2:00, prines fľašu“ ale o cuciakoch, prísavkách, (bio)ceckoch a „týraných“ deťoch v šatkách tu nebolo nič. Za svoju grafickú tvorbu som bola aj niekoľkokrát ocenená, takže dobré oko a víziu mám… a ono to začalo frčať takmer samospádom. Ako deti rastú, už sa mi nenosia, mladšie už cicá veľmi sporadicky a život s troma chlapmi doma sa neraz podobá na čistú psychiatriu a cítim sa jak u debilov, tak som začala robiť viac a viac motívov aj pre dospelých… je to autentické a ľudia sa v tom vidia.

Mimochodom, naozaj fascinujúci názov. Prečo KURA HARABURA?
Však zaspievajte si (ešte šťastie, že to nie je videorozhovor): „Keď som ja slúžil to prvé leto, vyslúžil som si kuriatko za to. A to kura harabura pekne krákore, behá po dvore…“
Pre moju mamu som vždy bola jej kuriatko. A aj ja mám doma dve kuriatka. Dieťatko = kuriatko je také ňuňu prirovnanie. Kuriatko je krásne mláďatko. Páperové, žltučké… no občas čierne ako Raráš či Zmok, moja obľúbená rozprávková bytosť. Kura v logu je vlastne Zmok. A samotný názov Kura Harabura dobre znie, je veľmi zvukomalebný – a slovenský. Ou jé, bejbe.

Kde berieš inšpiráciu? Nestáva sa, že ti konkurencia kradne nápady alebo naopak, obvinia ťa, že si im ukradla nápad ty?
Ako som už naznačila o pár riadkov vyššie, najlepšia inšpirácia je sám život. Život s deťmi, i bez detí, hlášky, psycho… občas sa zastaviť, načrieť do folklóru a urobiť uletenú fúziu. Som úplne zamilovaná do jedného z mojich posledných motívov – Nepozeraj za mnou, očká ti vypadnú, s akvarelovou sovou.

S vykrádaním nápadov sa bohužiaľ stretávam čím ďalej tým viac. Niektoré sú doslova CTRL + C a CTRL + V. Rozum mi nad tým zostáva stáť. Či sú tí ľudia naozaj takí naivní, alebo drzí, alebo blbí, alebo všetko dokopy. Našťastie mám kamoša právnika, ktorý sa špecializuje na autorské právo a po tom, čo kopírovači dostali od neho líbesbríf plný vrúcnych slov, všetky plagiáty skôr či neskôr stiahli. Inokedy ma zákazníčka upozornila na nejakú pani, čo ponúkala maľované tričká a na drzofku tam dala MOJU fotku setu Rastiem z lásky. Akože to sú jej kresby. No dovi dopo totok…

S tým, že by ma niekto iný „obvinil“ z ukradnutia nápadov, som sa ešte nestretla, lebo aj keď mi niečo napadne alebo mi hlášku navrhne zákazník, trocha pogúglim, či niečo podobné už nie je. Ak je, tak to nerobím. Nedávno si zákazníci odhlasovali, že chcú na tričká ľudový text „A ja taká dzivečka cingi lingi bom.“ Viacero autorov už má tento text na tričku či taške, väčšinou s folklórnym ornamentom. Veď čo iné sa tam dá vymyslieť, klasika… Keďže je to text ľudový, ktorý si každý môže po svojom upraviť a spracovať, urobila som z toho úlet v štýle módnych magazínov, aby to malo 100% originálny vizuál á la Kura.

Čo považuješ za najšialenejšiu potlač? Máš svojho favorita – obľúbený výrobok?
Ha! To je ako keby ste sa ma opýtali, či mám svoje obľúbené dieťa! Čistá psychiatria je moja topka, bezpochyby. Potom Nebuď labuť, sovičky a Moje tričko je krajšie ako tvoje tričko. To už mám asi tretie. Jedno biele… zničila som ho karí omáčkou…  druhé čierne – to som omylom zničila v sušičke a teraz mám tretie a na to si dávam pozor. Jo, a ešte Všetci sú blázni, len ja som lietadlo! Fijú!

Stalo sa už niekedy, že si niekoho návrh na tričko či hrnček odmietla? Ak áno, prečo?
Toť, asi pred dvoma týždňami mi v schránke pristala správa asi s takýmto znením:
„Zdravím vás, budete vyrábať aj tričká SOM MAMA? Niečo podobné v štýle Farkašovej, ale dať 30 eur za jedno tričko je mi veľa...“
Pozerám na to raz, dvakrát. Nádych. Výdych. Robí si zo mňa dotyčná prd*l? Alebo je to nebodaj Kristínina tajná agentka-provokatérka? Nechce sa mi to ani uveriť. Pýtam sa jej to podobnými slovami, slovo „prd*l“ vynechávam a pokračujem:
„Veď to by bola krádež! Sama bojujem proti vykrádačom. Nemôžem teraz ja vykrádať Farkašovú! Každá máme svoj štýl, ktorý nás robí jedinečnými. Takže moja odpoveď je 100% nie. Dúfam, že som vás nesklamala.“

Potenciálna zákazníčka to potom zahrala do out-u, že vraj to tak nemyslela. No neviem neviem. Každopádne, vďaka tomu som sa konečne dokopala do KOMPOT.sk a kúpila si tričko od Kristíny „Je to len obdobie“, ktoré som už dávno chcela. Takže to malo zmysel. A vlastne, odmietam všetky požiadavky, kedy mi nádejný zákazník pošle fotku už hotového výrobku niekoho iného a chce niečo podobné. To zo zásady nerobím.

Ktoré motívy sú najžiadanejšie?
Tento rok vedie hardcore… Čistá psychiatria a Jak u debilov. Stálice sú rodinné sety – Rastiem z lásky, Aký otec taký syn, či Slovenské mamičky. A z hrnčekov je to suverénne duo Krstný otec – krstná mama.

Ponúkaš teda veci so sarkastickými nápismi pre mladých ľudí, ale aj vtipné produkty pre mamičky so zmyslom pre humor. Nestretla si sa niekedy s negatívnymi ohlasmi mrzutých mamičiek napríklad na tričko Biocecky ven?
Hehe, nie. Aj keď som rátala aj s tým. Moji followeri sú našťastie takí, že keď sa im niečo nepáči, tak to preskočia a nehejtujú. Aj keď, nedávno som dostala negatívnu reakciu na kresťanské tričko „Kávička ma naštartuje, Ježiš mi dáva silu pokračovať“ a podľa profilu to bola žena, čo verí skôr prírodným silám, čakrám a týmto smerom… Stále si myslím – ži a nechaj žiť, každý nech má svoju vieru, kto chce, si to oblečie, kto nie, si to nekúpi a basta.

Plánuješ rozšíriť ponuku o nové produkty?
Tričká, tašky, hrnčeky a odznaky je už myslím dosť. Budú ale pribúdať nové motívy, tých mám zásobu na najbližšie dva roky! Takže sa tešte, traste, deste a tak ďalej…

Kura, ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov! 🙂 

Venuješ sa aj ty niečomu podobnému? Je aj tvoj biznis niečím kreatívny, výnimočný alebo poznáš niekoho, o kom by sme mali napísať? Ozvi sa nám na mail sefredaktor@emefka.sk

Titulná fotka: emefka.sk