V minulom diele sme sa v našom novom článkovom seriáli, ktorý vám budeme prinášať každý druhý týždeň, venovali letuškám zo Slovenska a Česka. Zamestnancov z konkrétneho povolania budeme hľadať vždy na našich sociálnych sieťach prostredníctvom výzvy s hashtagom #TopyZRoboty. Ak sa netrafíme práve do tvojho povolania budeme radi, keď v komentári pod takýmto príspevkom označíš známeho, ktorý má z tejto práce kopu zážitkov. Všetky výzvy budú spracované v článku.
Dnešný diel vám bližšie priblížime prácu zdravotných sestier a asistentov v našich nemocniciach, ktorí ju v mnohých prípadoch neberú len ako zamestnanie, ale poslanie. Zoznámiš sa so šikovnými ľuďmi, ktorí sa s nami okrem iného podelili o najvtipnejšie a najhoršie zážitky z ich práce. Ktovie, možno ťa ich príbehy zaujmú natoľko, že práve vďaka nim sa rozhodneš pre prácu sestričky aj ty! 🙂
Sleduj nás na sociálnych sieťach, nech ti neuniknú žiadne výzvy: Facebook | Instagram
Pamela, 20 rokov
K zdravotníctvu som sa dostala prostredníctvom mojej mamy, ktorá silou mocou chcela, aby som šla na zdravotnícku školu. Prv mi to po chuti veľmi nebolo, ale kedže mám rada výzvy, tak som sa to rozhodla vyskúšať. Škola nebola taká ľahká ako som si myslela, ale zvládla som ju a som na to hrdá. Počas školy sme absolvovali aj dva roky praxe skoro na každom oddelení. Takže čo oddelenie, to pohroma. Momentálne pracujem v zdravotníctve necelý mesiac.
Najvtipnejší zážitok: Mám jeden krásny zážitok ešte z praxe na strednej, kde som išla za pacientom do izby a zavrel ma v nej. Postavil sa pred dvere a povedal, že ma nikam nepustí, pretože som nádherná žena a rád by ma pomiloval. Veľmi ťažko sa to otáčalo na srandu, kedže on to myslel vážne. Z jeho perverzných slov mi bolo zle, hlavne, keď podotkol, že má v šuplíku viagru, takže by nemal problém s výdržou. Jedno šťastie bolo, že ma hľadala učiteľka a chvalabohu ma aj našla.
Najhorší zážitok: Neviem či by som to považovala za najhorší zážitok, ale keď som kŕmila jednu 98-ročnú babičku tak mi zomrela. Poslednýkrát vydýchla a už bol koniec. Nie je to hrozný zážitok, ani deprimujúci, skôr by som ho priradila k bežnému dňu sestričky, či zdravotného asistenta. Neostáva nám nič, len si zvyknúť na takéto situácie.
Tereza, 27 let
Hned po zdrávce jsem nastoupila v našem městě do nemocnice. Dostala jsem se na oddělení urologie, kde byla práce velmi zajímavá a hlavně jsem se na směny těšila už jen proto, že tam byl super kolektiv. Po dvou letech jsem bohužel musela na jiné oddělení a to na LDN (léčebna dlouhodobě nemocných) tam už mladá holka, jako jsem byla já, tolik srandy neměla. Ale opět mi práci zde zpříjemnil kolektiv.
Nejvtipnější zážitek: Hned z kraje mého působení na urologii jsem jedno dopoledne přijímala pana na plánovanou operaci. Jmenoval se pan Princ a jeho obvodní lékař byl MUDr. Hrabě. Večer jsem šla vyndat jedné paní močový katetr, a když jsem ho šla po chodbě vyhodit, nějak se mi dostal pod nohy a já upadla na kolena, přímo před pana Prince. A mě nenapadlo nic jiného, než se ho zeptat: „Přejete si něco, Princi?“ 😀 pobavila jsem cele oddělení včetně pár pacientů.
Nejhorší zážitek: Smrt patří k životu, ale co se mi stalo v jednu noc na LDN, na to nikdy nezapomenu. Denní sestra mi předávala službu s tím, že bych měla mít klid. Bohužel… Hned z kraje příjem. Opilý bezdomovec, co se jen musel někde vyspat. Hodinu na to jsem našla jednoho stařičkého pana mrtvého. Kolem půlnoci jsem obcházela znovu oddělení a bohužel další dědeček se nedožil rána. Když jsem myslela, že už se mi snad ani nic horšího nemůže stát, našla jsem dalšího, 101 letého pana bez známek života. Jeden příjem a tři úmrtí tam ještě nikdo za jednu směnu nezažil. Raději bych měla jiné prvenství…
Lýdia, 19 rokov
Momentálne praxujem v Prešovskej nemocnici na Internom oddelení. Prax je povinná vrámci školy v 3. ročníku štúdia, v ktorom aj som a naučila ma viac ako škola. Študenti sa striedajú každý mesiac na inom oddelení. V lete sa chystám rozšíriť si obzory v nemocnici v Chebe v Čechách. Táto práca ma zatiaľ veľmi baví, len je dosť fyzicky a psychicky náročná. Sú dni, počas ktorých si nemám čas ani sadnúť. Po základnej škole som absolútne netušila, čo chcem robiť a síce mám obrovský strach z injekcií, rozhodla som sa pre zdravotku. Je to krásna práca len je veľmi zle ohodnotená. Stretnete tu milých ľudí, ktorí vám tlačia čokolády do vrecka, ale aj hnusných ufrflancov.
Najvtipnejší zážitok: Raz keď sme so spolužiakom roznášali stravu sme prišli k starej babke, ktorá nám povedala, že jej máme dať väčšiu porciu, aby mali chrobáky v zemi čo jesť.
Najhorší zážitok: V jeden deň som chodila po izbách a keď som otvorila dvere na poslednej, v ktorej bol pacient sám, práve si to robil. Bola to veľmi trápna situácia.
Zuzana, 25 rokov
Študujem medicínu v Čechách a pracujem ako študent – asistent v detskej nemocnici. Na medicínu som išla, lebo som pozerala priveľa CSI seriálov a chcela som stráviť svoj život v pitevni. Od toho som po rokoch upustila (fakt to príliš smrdí), obľúbila som si aj živých ľudí a teraz štátnicujem a smerujem k pediatrii. Na štúdium medicíny a prácu v nemocnici treba mať železné nervy, ale keď si to človek zamiluje, nevie si predstaviť robiť čokoľvek iné.
Najvtipnejší zážitok: Ošetrovateľská prax v druhom ročníku, sprchujem starého pána. Ten ma zrazu chytí za ruku a vraví: “To som si nemyslel slečinka, že sa mi v 80-tke ešte postaví. Aha!” (Poznatok dňa: Močový katéter erekcii nijak nebráni).
Najhorší zážitok: Vyšetrovala som 8-ročnému pacientovi poranený členok a ako študentka som si proaktívne išla hneď po vyšetrení vydezinfikovať ruky. Po ceste som o pacienta zakopla a na zranený členok som mu celou váhou skočila. Ach.
Markéta, 29 let
Pracuji jako zdravotní sestra v pražské nemocnici, jsem na onkologicky zaměřeném oddělení (hlavně tedy nádory způsobené kouřením a pitím alkoholu). Je to náročná práce, ale baví mě, snažím se být pozitivní a motivovat pacienty. Do zaměstnání jsem nastoupila hned po dokončení školy.
Nejvtipnější zážitek: Ležela u nás paní Inženýrka a přišel za ní na návštěvu její mladý syn rovněž pan Inženýr :). Odchází, loučí se a v mezi řečí se ptá: ,,Sestřičko jak se dostanu ven?“. Začala jsem vysvětlovat: ,,Musíte vyjít tady z těch dveří, pak se dáte doleva kolem výtahů, půjdete rovně, uvidíte další výtah a s ním zajedete do přízemí. Když vystoupíte budete už jen sledovat šipky označené ,,Východ“, a podle nich už se dostanete ven.“ Pan odpoví: ,,Aha takže stejně jak jsem přišel.“ Geniální.
Nejhorší zážitek: No těžko říct, který je nejhorší. Zažila jsem tepenné krvácení, dušení, kdy pacient upadl do bezvědomí. Měla jsem na starosti pacienta s Alzheimerem – jednak chtěl stále kadit do skříně (kadibudka) a když jsem s ním došla na záchod tak se otočil a chtěl vytáhnout bobky. Každopádně já jej ohlídala. Ale kolegyně druhý den vyprávěla, že ty bobky vytahoval ze záchodu a dával je pacientům do postele (jakože to jsou kedlubny, ještě jim říkal, ale no tak vezmi si to) :D.
Marianna, 31 rokov
Zdravotnou sestrou som chcela byť odjakživa. Pracovala som dva roky na geriatrii a teraz som na materskej dovolenke, ktorá sa mi pomaly končí.
Najvtipnejší zážitok: Ráno o piatej som rozospatej pacientke podávala tabletku a zobrala som jej zo stolíka pohár, v ktorom mala niečo naliate. Pacientka po dvoch hltoch vypleštila na mňa oči a vraví mi: „Sestrička! Veď to je môj moč!“ A ja vyjavená na ňu pozerám a pýtam sa, prečo má v pohári na čaj moč? A ona, že mi chcela nechať vzorku na vyšetrenie, lebo sa jej zdá, že veľa ciká a nemala ten „močový pohár“ :D.
Najhorší zážitok: Napríklad, keď som našla pacienta mŕtveho sedieť na záchode. Alebo keď mi pri obriaďovaní mŕtvoly a prevracaní na bok, klepla rovno rukou po kolene. Skoro som odpadla.
Radoslava, 23 rokov
Sestričku som chcela robiť snáď odmalička, no moja mamka na to mala iný názor “nebudeš utierať zadky a naťahovať sa s ľuďmi”. A tak som musela vyštudovať gympel, nie zdravotnú a na VŠ som musela ísť na techniku. Nepomohlo. A sna som sa nevzdala a dnes už pracujem ako sestra. Neviem si predstaviť lepšiu prácu. Pre mňa je to poslanie, nie povolanie.
Najvtipnejší zážitok: Bolo to na neurológii, ešte počas školskej praxe, kedy som sa starala o jedného 70-ročného deduška, ktorý mi povedal, že vyzerám presne ako jeho láska z mladosti. Následne nasledovali otázky, či niekoho mám a že či si nechcem zobrať jeho, lebo že pri tej láske z mladosti mu to nevyšlo ale nám môže :D.
Najhorší zážitok: Bolo to asi to najhoršie, čo som za celý život počula a prajem si, aby taká sestrička ani neslúžila. Jeden pacient už bol na tom tak zle, že zomieral. Nevedeli sme mu nijako zdravotne pomôcť, lebo mu zlyhávali dôležité orgány, snažili sme sa mu vytvoriť prostredie na dôstojné zomieranie, no vtom na nás sestrička zo sesterne zakričala, či už daný pacient “konečne zdochol”. V momente, ako to povedala, práve prichádzala pacientova rodina. Myslím, že k tomuto viac písať netreba. Každý si spraví názor sám. Len sa potvrdilo, ako zle je na tom naše zdravotníctvo nielen tým, že chýbajú sestry, ale aj tým, aké niektoré sestry sú.
Michaela, 21 rokov
V pätnástich som sa šťastnou náhodou rozhodla ísť študovať na Strednú zdravotnícku školu, čo ma teraz veľmi teší, lebo robím to, čo ma baví. A keďže zákony na Slovensku napredujú veľkými krokmi, robia sa “veľmi zásadne zmeny” a z asistentov sa stávajú prakticky sestry, tak som sa rozhodla ísť na vysokú školu. Pre istotu. Takže momentálne pracujem v nemocnici ako zdravotnícky asistent a končím prvý ročník externého štúdia na vysokej škole.
Najvtipnejší zážitok: Kolegyňa prišla do roboty a spýtala sa pacientky, či už od operácie chodila. Bola po amputácii už druhej nohy. No a ten jej pohľad, keď si to uvedomila…
Najhorší zážitok: Mali sme na oddelení pacientku, ktorá vážila minimálne 250 kg. Keď sme ju prepúšťali, prišli po ňu hasiči. Všetky štyri končatiny jej trčali z postele.
Danka, 40 rokov
V zdravotníctve pracujem už 20 rokov. Hneď po skončení školy ma prijali do nemocnice ako zdravotnú sestru v trojzmennej prevádzke. Momentálne pracujem na internom. Moja práca ma baví hlavne vďaka super kolegyniam, s ktorými sa nikdy nenudíme a veselým príhodám, ktoré pravidelne zažívam.
Najvtipnejší zážitok: Jedno popoludnie, keď sme s kolegyňou lepili výsledky do chorobopisov, sme zbadali jednu babičku, ako kráča veľmi opatrne po chodbe. V jednej ruke palička, v druhej niečo drží a veľmi sa snaží. Keď prišla bližšie, tak sme skoro popukali od smiechu. Samozrejme, že sme vybuchli smiechom, až keď bola na izbe. V ruke totiž držala sputovku otočenú naopak a v malom otvore v tvare lievika, bola moč. Podávala nám to so slovami „prepáčte, lepšie to nešlo“. Sputovku mala otvoriť a tam dať moč, no ona to chudinka pochopila po svojom…
Najhorší zážitok: Raz na nočnej službe som išla kolegyni o poschodie nižšie pomôcť k ležiacemu pacientovi. Vtom pribehla kolegyňa, že mi niekto hore veľmi búcha na dvere. Keď som tam pribehla, našla som pacientku, ktorá sa do mňa obula, že čo si to dovoľujem zatvárať, že sa jej nedá dýchať a mám zavolať doktorku, lebo umrie. Pochopila som, že dvere po mojom odchode na druhé poschodie bohužiaľ pribuchol vietor. Doktorku som ešte ani nestihla zavolať a pacientka o päť minút už veselo fajčila na dvore a dýchala čerstvý vzduch, ktorý som jej zjavne nedopriala.
Katarína, 25 rokov
K mojej práci som sa dostala v podstate vďaka mojej mamine, ktorá mi to tak nejako vybrala. V nemocnici som začínala úplne od začiatku ako pomocný pracovník čiže sanitárka, neskôr som sa stala zdravotnou asistentkou a po dokončenie výšky som už sestra. Vtedy sa toho veľa zmenilo, pochopila som svoju prácu, ktorá pre mňa prestala byť len povolanie, ale aj poslanie. Musím povedať, že je to krásny pocit, keď vám práca dá viac než len zárobok.
Najvtipnejší zážitok: Raz keď som ešte pracovala na geriatrii za nami prišla do inšpekčnej izby sestier dcéra jednej pacientky s tým, že pani, s ktorou je jej mama na izbe je práve na prenosnom WC a asi kaká a či by sme jej vedeli povedať, ako dlho jej to asi bude trvať. Samozrejme, že som to nevedela, no sľúbila som jej, že keď dochystám lieky, tak sa to pôjdem pani spýtať. Vtipné bolo tiež, keď kolegyňu s prepáčením osr*l pacient pri polohovaní na ARE, kde teraz pôsobím. Stále sme jej hovorili, nebuď „na dostrel“, no ona sa vždy blbo postavila a pacient si uľavil tak intenzívne, že nohavice mala celé od stolice.
Najhorší zážitok: Najhoršie, čo som v práci zažila bolo asi prvé ošetrenie mŕtveho tela. V tom čase som len praxovala na chirurgickom oddelení a sestričky, ktoré boli v službe nám ako každé ráno kázali zmerať tlak pacientom na izbe. Zobrala som tlakomer a vybrala som sa na izbu zmerať tlak pacientke. Nič, tlak sa nedal zmerať a potom som skúsila pacientke pulz, no žiadny nemala. Vtedy som ešte nesmelo išla za sestričkou s tým, že pacientka je asi mŕtva. Sestrička so smiechom povedala, že áno je a chceli ma len „prekvapiť“ a nechali mi ošetrenie mŕtveho tela a tiež chceli zistiť, či meriam správne tlak.
Mária, 21 rokov
Študovala som na Strednej zdravotníckej škole, odbor zdravotnícky asistent. Dva roky som praxovala v nemocnici ako zdravotnícky asistent po rôznych oddeleniach, videla som ako ľudia prichádzajúcu aj odchádzajú zo sveta. Je to zážitok na cely život, pretože tá nemocnica mi toho dala veľmi veľa. Ale hlavne to, že všetci sme si seberovní a pomáhať si jednoducho treba. Odbor ma neskutočne bavil. Bavil, ale nie natoľko, aby som si kvôli tomu robila vysokú školu, keď čochvíľa študenti stredných škôl už budú vyučené sestry a preto som sa vybrala trošku iným smerom.
Najvtipnejší zážitok: Jeden z TOP zážitkov nastal, keď sme išli so spolužiačkou zdvihnúť babičku z postele na nohy, reku, že sme nejaké tie siláčky, ibaže babička mala froté ponožky a bola asi trikrát ťažšia než my dve dokopy. No a ako sme ju nadvihovali pod pazuchy, ona sa kvôli tým froté teplým ponožkám začala šmýkať po podlahe a stiahla nás spolu s ňou na zem a popadali sme jedna na druhú. Toto je zážitok, na ktorý určite nikdy nezabudnem a babička tiež nie :D.
Najhorší zážitok: Najhorší bol asi ten, keď som dávala klystír pacientke a ona, ako staršia pani, už nemala funkčné ,,zadržiavacie reflexy“ a s prepáčením osr*la celú stenu a samozrejme aj nás, praktikantky, keďže sme pri nej stáli.
Juraj, 19 rokov
Touto cestou som sa rozhodol ísť vďaka mojej mamine, ktorá je taktiež sestrička. Vždy som túto prácu bral ako zaujímavé povolanie, tak som si povedal, že do toho pôjdem. Zatiaľ len praxujem vo Fakultnej nemocnici v Nitre, no nie vždy je to med lízať. Niekedy sa k vám pacienti chovajú dobre, niekedy nepríjemne, no často ľudia nevedia oceniť prácu zdravotníckych pracovníkov. Teší ma, keď sa stretávam s vďačnými ľuďmi, ktorí nám poďakujú za trpezlivosť a tiež, keď mám okolo seba dobrých kolegov.
Najvtipnejší zážitok: Vošiel som do izby pacientky, ktorá bola Rómka a akurát mala návštevu. Viete si asi predstaviť, že keď majú Rómovia návštevy, vždy príde celá rodina. Ich bolo asi 10 a keď som tam vošiel, hneď všetci oči na mňa a voľakto z jej známych ma pozdravil “Dobrý deň, vedúci”. Keďže som trošku tmavší, asi si mysleli, že patrím k nim.
Najhorší zážitok: Prišiel som do izby pacientky a hovorím: “Dobrý deň, idem s vami na vyšetrenie…“. Pozerám pod posteľ a pani tam mala len jednu šľapku a pýtam sa: „Kde máte druhú šľapku?“. Ona na mňa pozrela a povedala: “No viete, mne stačí len jedna”. Pani odhodila paplón a mala jednu nohu amputovanú. Teraz sa na tom smejem, no vtedy mi do smiechu nebolo :D.
Michaela, 19 rokov
Už to bude pomaly rok, čo pracujem v Ružinovskej nemocnici ako zdravotnícky asistent. Odmalička ma lákala práca v zdravotníctve, takže som si tým vlastne splnila sen. Aj keď máme podmienky, aké máme, táto práca ma baví a určite by som sa chcela posunúť vyššie. Nie vždy je to tu ľahké, ale každý deň nám prinesie veľa veselých príhod.
Najvtipnejší zážitok: Mám viac vtipných zážitkov, napríklad, keď som ešte chodila na prax, povedala kolegyňa jednému pacientovi: „Zakryjeme vás od hlavy až po päty“ – pacient nemal nohy :D. Raz sme mali tiež takého nekľudného pacienta, ktorý stihol za minútu zo seba vytrhnúť každú jednu hadičku, a ako som mu išla naspäť zavádzať piatu kanylu, samozrejme bol opäť nepokojný, a ja som mu už nervózne povedala: „Držte mi tú ruku chvíľu rovno“, a pacient rozvalený s obnaženým prirodzením mi hovorí: „A čo budeš držať ty?“ :D. Potom sme mali ešte jedného dedka – experta, ktorý celý deň nemočil, ale akonáhle sme mu rozbalili plienku, že ju ideme vymeniť, tak dedko zahlásil: „Pozor, močím!“ Zahlásil to vždy neskoro, takže každý, kto tam bol, si to odniesol aj viackrát denne.
Najhorší zážitok: Našťastie som zatiaľ nemala tú česť zažiť niečo zlé.
V ďalšom článku sa budeme venovať zamestnaniu čašník/čašníčka. Ak si jedným z nich a máš množstvo zážitkov, určite nám pošli správu a nezabudni tiež pod nasledujúcim príspevkom označiť ľudí, ktorí sa živia takouto prácou. Najbližší článok bude venovaný práve im! 🙂
Pokračujeme v našom novom koncepte, v rámci ktorého budeme zbierať tie naj zážitky Slovákov a Čechov z práce. Tentokrát s profesiou čašník/čašníčka 🙂 Napíšte nám
Gepostet von EMEFKA am Sonntag, 17. Juni 2018
Ak ťa tento článok zaujal a chceš si prečítať predchádzajúci diel, v ktorom sme sa venovali bláznivým príhodám letušiek z Česka a Slovenska, nájdeš ho na tomto odkaze.
Titulná fotka: emefka.sk
