Narastajúca koncentrácia pachov v MHDčke, spotené ornamenty na tričku či oplzlé pohľady bezdomovcov na ženské nohy v krátkych sukniach naznačujú, že pomaly ale isto prichádza leto! A s ním aj riešenie finančného rozpočtu a obavy, že na poriadnu letnú dovolenku ti zvýšia peniaze len ak predáš ľubovoľný párový orgán. Veď na čo potrebuje človek dve obličky? Spomeň si na časy, kedy toto museli riešiť tvoji rodičia. Hypotéka, priemerná mzda a dve deti na krku. Najlepšou možnosťou bolo teda zbaliť paštiky, morkadelu, karimatky a vybrať sa na siahodlhú púť autom do Chorvátska.

#1 Hlavne bolo vždy treba začať stresovať ešte pred odchodom. Obľúbenou časťou príprav na dovolenku bolo balenie tých „najnutnejších“ vecí. Aj keď manka balila už tretiu tašku s náplasťami, obväzmi, panthenolom a liekmi na maláriu či mor, ty si vedel, že to zďaleka ešte nekončí. Tebe by nedovolila zobrať ani obľúbený vankúš s mesiačikom, pretože je v aute málo miesta. Veď hlavné je, že berieme ten hrdzavý slnečník z blšáku. „Panebože, my už nemáme domácu, čím vypálime červa ak nás z tej chorvátskej vody chytí hnačka?! Utekaj k Marike vypýtať aspoň dve deci.“

#2 Okej, bolo prečo stresovať. Cestovať 12 hodín v preplnenom aute v teple, smrade, s hádajúcimi sa rodičmi a otravným bratom, ktorý vyžaduje každých 10 minút prestávky na vracanie, nie je ako hop na kozu a je teľa. Rodičia ti síce nakúpili tony teen časákov typu Kamarát a Bravíčko či komixov Káčera Donalda aby ťa umlčali, no za pár hodín si ich zhltol všetky a potom si nevedel, čo so životom.

#3 Určite ste sa počas cesty aspoň raz stratili. Navigácie vtedy samozrejme neexistovali, otec šoféroval, takže prepočítavanie trasy ostalo na maminom orientačnom (ne)zmysle. Po zopár navigačných kixoch si cítil mierne napätie sálajúce zo sedadla vodiča. No keď manka zabila: „Jozef, keď som ti povedala, že máš ísť doprava, mal si zabočiť vľavo!“ otcovi navrie na čele taká žila, že si sa začínal báť o jeho duševný stav.

#4 Povedzme, že zásahom nadpozemských síl cesta prebehla bez smrteľnej ujmy na zdraví a ste pár kilometrov pred cieľom. Bola sobota ráno a teba z krásneho sna prebudila explózia emócií tvojej šibnutej rodiny. „Vidím more! Kubko, rýchlo, pozri sa, vidíš? Tam sa budeme kúpať! Aké je modré!“ A ty si len pozeral na ten jeden centimeter morskej vody kdesi v diaľke a premýšľal či stále snívaš.

#5 Pri pohľade na polorozpadnutý karavan či chátrajúcu chatrč a obrázok toho, ako to malo vyzerať, si tvoji rodičia vymenia veľavravné pohľady. Pri opise nádherného výhľadu na more z balkóna sa zabudli zmieniť o obrovskom strome a obloku ďalšej chaty postavenej priamo pred vami. Nuž, hlavne, že tam neboli potkany… Ale kto zjedol tie keksíky, ktoré tvoj brat nastražil ako pascu je záhadou dodnes.

#6 Dovolenka a obdobie, kedy si nad otravnými rodičovskými rečami prekrútil oči minimálne 52-krát za deň sa mohlo začať. „Daj si ten klobúk na hlavu, dostaneš úpal. Natri sa dvojcentimetrovou vrstvou opaľovacieho krému, spáliš sa. Neplávaj za bójku, zožerie ťa žralok. Choď si s bratom do vody zahádzať loptu, napi sa vody, už aj vylez z toho nafukovacieho hradu pre trojročných…“

#7 Vždy sa však napriek mamkiným upozorneniam stalo, že minimálne jeden člen rodiny podcenil už vtedy dosť slabú ozónovú vrstvu a večer celý červený skučal ako postrelený pavián. Do rána sa mu vytvorili nechutné pľuzgiere a do konca dovolenky musel chodiť v bielom tričku aj do vody.

#8 V žiadnom prípade si sa nemohol opovážiť vliezť do vody bez tej ohyzdnej obuvi do vody. Tvoj mladší brat sa však práve dostal do obdobia vzdoru, takže keď zo svojho pohodlného miestečka na karimatke počuješ hysterické jačanie tvojej mamy na celú pláž vieš, že ten morský ježko si jeho bosú nohu predsa našiel.

#9 Ešte väčší krik bol, keď sa jednému z vás podarilo prepichnúť vašu jedinú nafukovačku. Vtedy nabehol otec so sadou na opravu cyklo defektu a len ste sa ticho modlili, nech sa mu to podarí a vy tak nedostanete výprask.

#10 Kvôli šetreniu rozpočtu ste jedli každý deň chleba s rezňom a uhorkou, špagety s morcadellou, sáčkové polievky, prípadne horko-ťažko objednanú varenú kukuricu od chorvátskeho malého podnikateľa s vozíčkom. Ak bola náhodou dobrá konštelácia hviezd, mesiac v správnej fáze a tvoji rodičia boli vyspatí, raz za pobyt ste zašli na večeru do reštiky.

#11 Pri objednávaní jedla prevzal kormidlo otec a snažil sa pred vami vytiahnuť so svojimi brutálnymi komunikačnými a jazykovými schopnosťami. Chorvátčinu si však oco pomýlil s ruštinou, a tak si sa len tváril, že patríš k inému stolu a dúfal, že ti namiesto palaciniek nedonesú krabie tyčinky.

#12 Ak ste náhodou vychytali polpenziu, z raňajok ste odchádzali s vreckami plnými jedla, aby bolo na desiatu či olovrant. Čo tam po tom, že je zakázané jedlo vynášať z jedálne? Čerstvý chleba, ktorý sa hodí k rezňom ešte z domu, croissanty a koláče sa nenápadne popchajú do nohavíc či pod tričko. Nehovoriac o tých malých balených džemoch, nutelkách, medoch a kockách masla, tie máte v chladničke možno doteraz.

#13 Na každú fotku ste sa štelovali 15 minút, pretože vtedy boli foťáky na film. Boh žehnaj nejakej zákernej vlne, ktorá vám dokašľala umeleckú fotku v mori.

#14 Tvrdohlavý brat si hneď v prvý deň vyhliadol v neďalekej tržnici nejakú otrasnú nekvalitnú hračku za veľa peňazí a celú dovolenku drankal od rodičov, nech mu ju kúpia. Mamka si vždy vyhodila kuny za gýčové suveníry s mušličkami prípadne kúsky šutrov pre šťastie, musí predsa kolegyniam niečo doniesť – nech závidia, že bola v cudzine. Len ty si túžil jedine po troch kopčekoch zmrzliny a svätom pokoji.

#15 Spoznal si, čo je letná láska. Platonicky si sa zaľúbil do animátorky, barmana či dievčaťa/chlapca z pláže s najlepšou nafukovačkou. Pri odchode si mal puknuté srdiečko, v hlave ti hrala smutná hudbička a cítil si sa súci do klipu Avril Lavigne.

#16 Keď ste už boli na odchode, celá rodina ste sa zhodli, že napriek stresu, zlej posteli, hroznému jedlu, jazvám od slnka a množstva utratených peňazí ste prežili vcelku príjemné chvíle.