Pokiaľ patríš k tej skupine ľudí, ktorým úspešne schválili hypotéku, je veľká pravdepodobnosť, že pokiaľ sa nič nedos*rie, Zem nezožerú vegáni a ani vplyvom globálneho otepľovania nezhorí na uhol, tak na staré kolená neskončíš s úplne holým zadkom, ale budeš mať minimálne strechu nad hlavou. Gratulujem.
No ak si z tej druhej skupiny, kde sponzoring zo strany mamahotelu skončil tvojou maturitou, sugar daddyho si si ešte zatiaľ tiež nenašiel a teda si odkázaný len na vlastné financie, tak ťa pravdepodobne čaká bývanie v podnájme. A toto sú presne tie strasti a slasti, ktoré ťa počas pobytu v cudzom byte budú sprevádzať.
Hľadanie
Neviem celkom presne, ako to prebieha v ostatných mestách Slovenska, no nájsť si schopný podnájom v tom hlavnom by sa obtiažnosťou mohlo pokojne rovnať skladaniu Rubikovej kocky ritnými polkami. A to nehovoriac o tom, ak máš vyššie nároky (pozn. autorky – pod pojmom vyššie nároky rozumej požaduješ viac ako jedno okno o veľkosti zápalkovej škatuľky, nechceš mať na stenách starožitné tapety po prapraprababičke Ruženke z obdobia prvohôr a bol by si veľmi rád, keby si pri vykonávaní veľkej potreby nemusel mať hlavu v sprchovom kúte) a nechceš bývať na totálnom okraji mesta, kde na zastávke autobusu nie je ani prístrešok a spoje chodia vo frekvencii raz za päť rokov (aby si sa aspoň na prezidentské voľby mohol dostaviť).
Každý trhový mechanizmus funguje na princípe ponuky a dopytu, a keďže v tomto prípade je dopyt zo strany ľudí, hľadajúcich si bývanie, niekoľkonásobne väčší, ako ponuka, treba sa pripraviť na to, že prenajímateľom aj patrične j*be. V preklade to teda znamená, že si kladú množstvo nezmyselných podmienok čo sa nových obyvateľov bytu týka, na ktoré majú samozrejme právo, no aj tak dokážu vytočiť.
Žiadne deti. Oháňajú sa zákonom, podľa ktorého nemôžu rodinu s deckom vysťahovať z bytu ani keby boli neplatičmi, no v skutočnosti im len behá mráz po chrbte z predstavy, že by sa ich akciový ikeácky nábytok stal obeťou malého začínajúceho Picassa v pokadenej plienke. Žiadne psy. Lebo čo keby to náhodou chudák Dunčov mechúr vzdal uprostred obývačky a im by sa nafúkli parkety alebo by v slabej chvíľke odhryzol radiátor, alebo sa nedajbože vysr*l do odtoku v sprche a explodovali by trubky v celej bytovke. No čo by len potom tí zúfalí majitelia robili?! Žiadne iné zvieratá, pretože koliesko na behanie pre škrečka by mohlo rušiť nočný kľud.
Nájomník musí byť nefajčiar, pretože pointa balkónu nám pravdepodobne uniká. Abstinent. S čistým registrom trestov. Nesmie pracovať v kozmetickej firme, ktorá testuje produkty na zvieratá. Musí mať rovnomerné ochlpenie v podpazuší. A vlastne to musí byť žena, lebo pri prenajímaní bytu očividne záleží aj na tom, aké rozmnožovacie poklady ukrývaš v nohaviciach. A ešte ďalších tristopäťdesiat iných veľmi zmysluplných požiadaviek na to, aby si s nimi mohol podpísať zmluvu a rok im za tú králikáreň soliť polovicu výplaty.
Bývanie
Každý nábytok v prenajatom byte je moderný, no nie každý sa bohužiaľ nachádza v tom správnom storočí. To isté platí aj o vybavení. Napríklad môj elektrický šporák patrí k najmodernejším kuchynským vychytávkam… Roku 1987. Ale som vďačná, lebo viem, že sú ľudia, ktorí musia variť na dvojplatničke a aj takí, ktorí vôbec nemajú čo jesť, a tak len tíško sedím, šuchám nohami a ďakujem bohu za to, že mám aspoň Danku (áno, ten šporák sa volá Danka – má to napísané na prednej strane a očividne to bola v minulosti veľmi žiadaná limitka).
Okrem starožitných položiek sa v byte však nachádzajú aj veľmi estetické kúsky. Tie sú síce na pohľad veľmi príjemné, no čo sa funkčnosti a nejakého praktického využitia týka, sú totálne nap*ču. Ako príklad by som uviedla náš rozťahovací gauč, z ktorého je fakt pekná kožená sedačka, keď je zložený. A fakt neschopná posteľ, keď je rozložený. Časť na sedenie je vysedená, takže má sklz dole, vysúvacia časť očividne zažila množstvo sexuálnych radovánok a tak má sklz zase opačným smerom, takže človek ležiaci na tomto skvoste má medzi vrchnou polovicou tela a spodnou polovicou tela pravý uhol. No a ktokoľvek, kto niekedy čo i len okrajovo videl anatómiu ľudského tela vie, že ono ani zďaleka nie je uspôsobené na to, aby každú noc tvorilo trojuholník. Fakt nie.
Postupom času sa samozrejme odhaľujú všakovaké iné skryté vady tvojho nového príbytku, ktoré si si pri klasickej obhliadke bytu nemal šancu všimnúť. Tam kvapká kohútik, hajzel po spláchnutí ešte dve a polhodiny tečie (no a potom ti logicky treba zas), žiarovka v kúpeľni prvých desať minút svieti úplne v pohode, no potom vypne, zapne, vypne, začne blikať a keď sa ti to stalo prvýkrát, tak si sa z fleku skoro dosr*l, lebo si čakal, že každú chvíľu spoza rohu vybehne nejaký magor s motorovkou a zareže ti gule.
Na okne je uvoľnené tesnenie, na mrazáku nejdú poriadne zavrieť dvierka a vo vchodových dverách sa ti aspoň raz do týždňa zasekne kľúč a nechce povoliť (a tebe už takto neraz skoro vybuchlo hrubé črevo). No a všetky tieto srandy sú v zmluve samozrejme uvedené ako „drobné opravy spojené s užívaním bytu“ a to si ty ako nájomca môžeš hradiť sám.
Majitelia
Na ich obhajobu musím povedať, že naozaj existuje veľké množstvo skvelých majiteľov, ktorí sa nestarajú, snažia sa vyjsť v ústrety a pokiaľ im každý mesiac chodia na účet peniaze, tak o ich existencii ani nevieš. A potom sú tu takéto perly. Pani na dôchodku, deti v Amerike, dlho si s nikým nepokecala a potrebuje mať o všetkom prehľad – presne taká je majiteľa bytu mojej známej. Často ju stretne vo vchode, lebo si „akurát prišla pre poštu“, každý mesiac jej trikrát napíše esemesku, či nezabudla na dátum, kedy sa platí nájomné, a veľmi rada chodí kontrolovať, či nehasí špaky do záchodu a či má riadne vyvetrané akurát vtedy, keď známa nie je doma.
„Tá p*ča mi seriózne prehádzala veci, čo mám na sušiaku, kým som bola v práci?“ poslala mi jedného milého dňa správu. „Podľa farieb!!!“
„Aj gaťky?“ Kontrolná otázka, lebo na stupnici od normálnej babky po totálne psycho je chytanie sa cudzieho spodného prádla desiatka.
„Aj gaťky.“
„Odsťahuj sa.“
Titulná fotka: kit8.net