Vianoce sú sviatky, ktoré nám vždy pripomenú dôležitosť rodiny či tradícií. Na Slovensku ich oslavujeme s množstvom unikátnych zvykov, ktoré sa v rodinách dedili po celé generácie. Ktoré z nich robia tento čas takým výnimočným?
Tradície, ktoré dnes berieme ako raritu
Vianoce nie sú len o darčekoch a vypekaní. Sú to aj sviatky plné tradícií, na ktoré dnes spomíname s úsmevom. Naši predkovia sa v tento čas snažili byť k sebe milší a verili, že dobré skutky prinesú šťastie do ďalšieho roka. Napríklad, ak si piekol koláče, musel si to stihnúť ešte pred východom slnka. A ver či nie, opraná bielizeň nemohla visieť, inak by sa jej majiteľ pobral na druhý svet.
A čo vianočný stromček? Ten dnes zdobíme tak, že zaberá pol obývačky, ale kedysi bol zavesený na strop. Áno, presne tak – visel zo stropu! Nešlo o žiadny hipsterský trend, ale praktickosť. Stromček neprekážal a v dome bolo viac miesta.
Kedysi si cez Vianoce nikto nevedel predstaviť sviatky bez pečenia chleba, posúchov či sladkých koláčov z kysnutého cesta. Tieto dobroty symbolizovali hojnosť, pričom hlavné pravidlo bolo jasné – každý sa mal najesť do sýtosti. V katolíckych rodinách sa mäso jedlo až po polnoci, kým evanjelici si vychutnávali kapustnicu s klobáskou alebo údeným. Pri štedrovečernej večeri mala svoje miesto modlitba. Pred ňou sa zvykol zapáliť plamienok z betlehemského svetla, ktoré si ľudia prinášali z kostola. Ale tradície šli ešte ďalej – rozkrajovalo sa pečivo z pšeničnej múky a žitný chlieb. Nimi sa obložila čepeľ noža. Na Troch kráľov skontrolovali, ktorá strana zhrdzavela, a podľa toho predpovedali, ktorej úrody bude nedostatok.
Láska vo vzduchu či koledovanie
Slobodné dievčatá sa cez sviatky poriadne vyšantili na magických obradoch. Hádzanie topánok? Klasika! Ak špička smerovala k dverám, svadba bola za rohom. Ak nie, bol z toho ďalší rok v single klube. Prípadne si dievčatá napísali mená nápadníkov na lístočky a každý deň jeden z nich spálili. Ten posledný, ktorý zostal, mal byť „ten pravý“.
Ďalším kúzlom bolo liať žeravé olovo do vody. Z tvarov, ktoré sa vytvorili, sa snažili vyčítať svoju budúcnosť. A aby toho nebolo málo, kosti z večere sa hádzali za chrbát. Ktorým smerom zaštekal pes, tam vraj býval budúci ženích.
Koledovanie bolo neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Skupinky pastierov a dedinských sluhov si pripravili vianočné piesne, ktoré spievali pod oknami domov. Ako odmenu dostávali jedlo alebo drobné. Nechýbali ani betlehemci, ktorí prišli do domu predviesť živý príbeh narodenia Ježiša Krista – táto tradícia má korene už v stredoveku.
Vedel si, že…?
Kedysi sa piekli figúrky zvierat z obyčajnej múky a vody. Tie sa zavesili nad chlievy či stajne, aby hospodárske zvieratá celý rok prospievali. Tento zvyk sa transformoval do pečenia vykrajovaného pečiva, ktoré dnes zdobí naše stoly. A čo cesnak a orechy? Orechy sa hádzali do kútov izieb na privolanie hojnosti, kým cesnak bol symbolom zdravia a zároveň zdrojom vitamínov na zimu.
Tradície v rôznych kútoch Slovenska
Vianoce na Slovensku sú pestrou mozaikou zvykov, ktoré sa v rodinách tradujú celé generácie. Každý región si starostlivo stráži svoje vlastné tradície, hoci vďaka tomu, že sa ľudia sťahujú za prácou či štúdiom, sa niektoré zvyky zmiešali a zakotvili aj v rôznych kútoch Slovenska. No jedno je isté – rituály, ktoré majú priniesť hojnosť, zdravie a šťastie, si naši predkovia ctili už od čias, keď sa väčšina živila poctivou roľníckou prácou.
Keď sa blížia Vianoce, každá domácnosť sa zmení na malú továreň na sladkosti. Kuchyňou sa šíri vôňa medovníkov, orechových rožkov, makovníkov a lineckých koláčov. Kto má čo najviac druhov koláčov, ten vyhráva! (Alebo aspoň dostane pochvalu od svokry.) Medzitým sa v obchodoch odohráva tradičný predvianočný zhon – ľudia kupujú darčeky, potraviny, a neraz aj veci, ktoré vôbec nepotrebujú, ale vyzerajú „ako stvorené na sviatky“.
Adventné obdobie je časom očakávania a príprav. Veď 24. december, teda Štedrý deň, má špeciálne miesto v srdciach všetkých. Či už bývaš v hlavnom meste, na dedine alebo niekde medzi tým, mnohé tradície ostávajú rovnaké – rodinný stôl plný dobrôt, vianočný stromček, ktorý je ozdobený, a atmosféra, ktorá má byť plná pokoja a radosti.
Hoci sa v rôznych regiónoch pridáva k štedrovečernej večeri niečo unikátne, základ zostáva podobný. Každý kraj má však aj svoje malé špecifiká, ktoré dodávajú Vianociam ten správny lokálny šmrnc.
Vianoce na západnom Slovensku
Na západe Slovenska sa vianočné tradície prelínajú s lokálnymi špecialitami a každý kút má svoje vlastné „must-have“ počas štedrej večere. Ak si myslíš, že oblátky sa všade jedia rovnako, nie je to celkom pravda. Niektorí si ich natierajú medom, iní pridávajú cesnak a niektorí ich vychutnajú úplne čisté – jednoducho podľa chuti. Na stoloch západného Slovenska nájdeš rôzne polievky. Niekde rozvoniava šošovicová mliečna s hubami, inde kapustnica – s mäsom, bez mäsa alebo dokonca so sušenými slivkami. Na juhu regiónu majú rybaciu polievku halászlé.
Hlavným chodom je najčastejšie ryba – klasický kapor, pstruh, filé alebo čoraz populárnejší losos. K tomu sa pridáva zemiakový šalát – s majonézou, ale v Bratislave a okolí niekedy aj jeho jednoduchší variant so zemiakmi, cibuľou a octom. Opekané zemiaky sú alternatívou pre tých, ktorí sa chcú šalátu úplne vyhnúť.
Vedel si, že…?
Zaujímavou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedla. Odrobinky sa často dávali chorému dobytku ako symbol vďaky.
Aj na západe je zvykom vložiť šupinu z kapra (alebo priamo peniaze) pod obrus počas štedrovečerného stolovania. Má to zabezpečiť, že rodina bude mať po celý rok dostatok financií – a možno aj niečo navyše. Šupinu si niektorí dávajú rovno do peňaženky pre šťastie, lebo veď kto by nechcel, aby sa „rozmnožili“?
Krájanie jablka je ďalší obľúbený rituál. Náhodne vybrané jablko sa rozkrojí priečne na polovicu, a ak sa v jeho strede objaví hviezda, znamená to šťastie a zdravie pre celú rodinu. Po rozkrojení sa jablko spravodlivo rozdelí, aby si každý člen rodiny vzal kúsok tohto symbolického ovocia.
Vianoce na strednom Slovensku
Kapustnica na strednom Slovensku patrí medzi stálice. Varí sa s mäsom, klobásou a hríbmi a často po nej nasleduje hlavný chod v podobe kapra s majonézovým šalátom. Na Kysuciach je štedrá večera bez mäsa – začína sa hrachovou polievkou, následne sa podáva ryba so šalátom. Na Orave majú zase dve obľúbené polievky – kapustnicu a mliečnu hríbovú polievku. V okolí Levíc je súčasťou večere rybia polievka halászlé a hlavným chodom býva najčastejšie pstruh so šalátom. V Martine a jeho okolí sa sviatočné menu trochu odlišuje. Na stoloch tu nájdeš pečenú hus alebo kačku, no neobvyklou, ale obľúbenou súčasťou štedrovečernej hostiny býva aj bryndza s chlebom.
Medzi najzaujímavejšie zvyky patrí sfúknutie sviečky – verí sa, že ak dym stúpa rovno hore, osoba, ktorá sviečku sfúkla, zostane zdravá. Ďalším tradičným gestom je pripraviť jeden tanier navyše, a to pre nečakaného hosťa. Tento zvyk symbolizuje otvorenosť a pohostinnosť rodiny – keby niekto zaklopal na dvere, môže si hneď sadnúť k stolu. Na stoloch sa tiež zachováva zvyk zviazania stola reťazou, čo má rodinu udržať pohromade po celý rok.
Vianoce na východnom Slovensku
Na východnom Slovensku má adventný čas hlboký duchovný význam. Tento pôstny čas je spojený s odriekaním, modlitbami a vzdávaním sa zábavy či ťažkých jedál. Štedrovečerná večera je udalosť, ktorá vyjadruje pokoru, rodinnú súdržnosť a udržiavanie tradícií, ktoré si rodiny predávajú z generácie na generáciu.
Pred večerou sa rodina stretne pri stole a začína sa príhovorom alebo modlitbou, počas ktorej sa vzdáva vďaka za uplynulý rok. Prvým chodom je oblátka s medom, po ktorej nasleduje symbolický chlieb a soľ. Tieto prvky pripomínajú pokoru a hojnosť. Na stole na východe nesmie chýbať kapustnica, ktorá sa varí s klobásou a sušenými hríbmi. Po nej prichádzajú na rad pirohy plnené bryndzou, ktoré patria k regionálnym špecialitám. Medzi tradičné jedlá patrí aj hrachová polievka, po ktorej nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Zaujímavosťou sú lokše s makom, ktoré dotvárajú sladký záver večere.
V Zemplíne sa podáva špeciálny biely koláč, ktorý má sladkú chuť, no konzumuje sa k slaným jedlám. Tento zvyk je pre túto oblasť typický a odráža jedinečný vplyv regionálnej kuchyne.
Jednou z tradičných praktík je kreslenie kríža na čelo každému členovi rodiny cesnakom namočeným do medu. Tento symbolický úkon má zabezpečiť ochranu a zdravie počas celého roka. Počas večere sa nikto nesmie vzdialiť od stola – rodina sa snaží ostať pohromade a čo najdlhšie si užívať sviatočnú atmosféru. Medzi menej známe, ale stále zachovávané zvyky patrí umývanie sa vo vode, do ktorej sú pridané mince. Tento rituál má priniesť zdravie a finančnú prosperitu do nasledujúceho roka.
Dni v období Vianoc sú na Slovensku prepletené rôznymi zvykmi a tradíciami. Odlišujú sa od regiónu k regiónu. Všetky majú jedno spoločné – spájajú rodiny a vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Každý jeden zvyk, od kreslenia cesnakového kríža na čelo až po hádzanie orechov do kútov, nesie v sebe posolstvo, ktoré nám pripomína dôležitosť spolupatričnosti, hojnosti a nádeje do nového roka.
A čo ty? Aké zvyky oživujete vo svojej domácnosti?
Obsah bol spracovaný z podkladov slovander.sk.
