Slovensko sa zmieta v rôznych nepokojoch, a neraz sa z istých strán ozvalo, že by sa Slováci mali vrátiť ku konceptu tradičnej slovenskej rodiny. Od čias, keď takýto koncept fungoval normálne, však ubehlo už dosť času. Niektoré dediny sa aspoň vzhľadom ale veľmi nezmenili.
V tomto článku sa pozrieme na to, ako fungovali tradičné slovenské rodiny na vidieku. Do tohto výletu do minulosti nastúpime približne v polovici 19. storočia a budeme putovať až do 40. rokov 20. storočia. V tomto období fungovalo niečo ako tradičná slovenská rodina, ktorú si všetci asi predstavíme, keď tieto slová začujeme.
Toto obdobie poznačovali rôzne ekonomické faktory, ktoré z manželstva vytvorili centrálnu úlohu v celom spoločenstve. Ľudia sa jednoducho museli vydávať a ženiť, inak by nemohli normálne fungovať. Muži vďaka týmto faktorom nadobudli vysoké postavenie a prestíž cez hromadenie majetku, zatiaľ čo ženy museli svoju úroveň potvrdzovať vzťahmi s manželmi. Neraz ale ich úloha v domácnosti prevyšovala tú mužskú.
Život na dedine rozhodne nebol jednoduchý. Zabezpečenie celej rodiny z hospodárskej a finančnej stránky predstavovalo jednu prekážku za druhou. Neustála práca v domácnosti sa striedala s neustálou prácou na poli. Ak bola rodina ešte početnejšia než obvykle, niektorí museli z domácnosti dochádzať ešte aj na sezónne práce k susedom alebo do susedných dedín. Každý musel prispievať do rodinnej pokladnice, a tým pádom prinášať buď peniaze, alebo stravu.
Jedna veľká tradičná slovenská rodina pracuje
Rodinná jednotka bola v tom období charakterizovaná spoločným majetkom, spoločným bývaním a aj stravovaním. Išlo totižto o samostatne zásobujúcu sa rodinu, ktorá nemala stravu odkiaľ zobrať, ak sa nezúčastňovala trhu alebo predaja svojich vlastných výrobkov. Všetci členovia rodiny, len čo sa z nich stali schopní jedinci, sa okamžite museli nejak zamestnať a prispievať do domácnosti.
V istom zmysle išlo čisto o produkčné spoločenstvo alebo pracovné partnerstvo. Manžel sa staral o práce na poli a suroviny. Manželka zas o domácnosť a ďalšie spracovanie produktov. Týmto spôsobom sa rozdelili povinnosti ženy a muža, pričom ženy museli ešte k tomu znášať výchovu detí a tehotenstvo.
Čo teda rozhodovalo o tom, kto mal v domácnosti aké postavenie? Išlo čisto o prácu. Dokonca aj výber manželského partnera bol neraz rozhodnutý nielen tým, aké postavenie má muž, ale aké má pracovné schopnosti. Samotná práca a schopnosti v nej určovali vzťahy medzi členmi rodiny a zároveň aj ich postavenie. Tradičná slovenská rodina teda vlastne reprezentovala partiu ľudí, ktorí sa dali dokopy kvôli práci.
Ženy a práca
Samozrejme, nie každý mohol robiť prácu toho druhého. Práca sa teda rozdeľovala podľa veku a pohlavia. Do pracovných činností sa postupne zapájali aj dorastajúce deti. Žena mala na starosti domácnosť, no neraz sa ocitla aj na poli a medzi zvieratami. Starostlivosť o domáce zvieratá prisluhovala hlavne ženám. Ženy teda robili prakticky všetko. Ktorá z nich mala najväčšie právomoci?
Tie sa rozdeľovali generačne. Najviac právomocí mala stará matka alebo gazdiná. Tá rozhodovala o tom, čo sa bude v daný deň robiť. Kto kam pôjde, čo kto urobí a ako. Rozhodovala ale hlavne o ženách a ich úlohách v domácnosti. Dcéry gazdinej a nevesta mali viac-menej podobné právomoci a ich pracovné úlohy sa značne prelínali. Mladé dievčatá, ktoré sa museli dosť rýchlo vydávať, to mali omnoho ťažšie.
S ich výpomocou vo vlastnej rodine sa nemohlo neustále počítať, keďže už patrili do druhej rodiny. Ak sa teda už vydala, samozrejme. V tom prípade sa nachádzala v rodine, kde nemala takmer žiadne právomoci. Bola jednoducho podriadená ženám z rodiny svojho manžela. Ako mohla získať autoritu? Buď tým, že jej svokrovci postupne starli a jednoducho nevládali, alebo že porodila dieťa.
Ženy sa zároveň zúčastňovali aj na spoločných dedinských prácach a udalostiach, ako napríklad páračky, lúpanie kukurice, varenie lekváru, zber sena a oberanie hrozna. Chudobnejšie dievčatá museli ešte k tomu chodiť na cudzie statky, kde vypomáhali za lacný peniaz. Na takéto sezónne práce ale chodili aj chudobnejší muži.
Muži a práca
Muži pracovali hlavne na poli a v maštaliach. Ich pracovné úlohy sa nerozlišovali na základe veku, tak ako pri ženách. Zdatnejší muži, synovia a zaťovia vykonávali fyzicky náročnejšiu prácu, zatiaľ čo gazda, starý otec, pracoval, dokým vládal. Ku gazdovi sa ešte vrátime, keďže zastával asi najpodstatnejšiu úlohu na gazdovstve. Gazda rozhodoval o všetko a zároveň aj reprezentoval rodinu na úradoch. Starí rodičia, teda gazda a gazdiná, mali v rodine najsilnejšie slovo.
Ako sme už spomenuli, ženy sa neraz ocitli v práci, ktorú by mal vykonávať muž. Muži ale nevykonávali ženskú prácu, pretože ju považovali za podradnú. Neraz sa museli dokonca aj tehotné ženy zapájať do fyzicky náročných prác, ktoré ich mohli poriadne vysiliť.
Bohatšie sedliacke rodiny si mohli na také práce volať chudobnejších sedliakov. Z ich radov to boli zas muži, ktorí dostávali lepšiu plácu než ženy. Taktiež dostávali rovnakú plácu za akúkoľvek robotu, zatiaľ čo ženy boli hodnotené podľa druhu práce.
Tradičná slovenská rodina a jej riešenie konfliktov
Ako by asi mohla tradičná slovenská rodina riešiť konflikty? Neraz muselo dôjsť až k bitke. Muži sa medzi sebou bili veľmi často, zatiaľ čo k najväčším nezhodám dochádzalo medzi svokrovcami a nevestou, ktorá bola od nich hospodársky závislá. Poslušnosť a pokora sa pre nevesty stala jednou z najdôležitejších vlastností. Mohlo ale dochádzať aj k násiliu zo strany manžela voči vlastnej neveste. Niekedy ale, samozrejme, mohlo dôjsť aj k anomálii a niekto sa mohol nevesty zastať, čo mohlo zas vytvoriť v rodine isté napätie.
Hneď ako však došlo k násiliu, nevesta mohla uniknúť späť k svojej rodine. Nie ale na dlhodobo. Takýto rozchod na dedine jednoducho nebol akceptovateľný a dvojica sa musela dať znova dokopy. Mužova rodina si preto najviac trúfala na siroty, keďže tie bývali závislejšie od svojich živiteľov, a tak nemuseli predstavovať žiadnu hrozbu pošpinenia mena.
Na Slovensku v danom období existovali 2 druhy gazdovania. V prvom prípade mala kontrolu nad celým majetkom najstaršia manželská dvojica. Gazda organizoval celý chod poľnohospodárskych prác a chod gazdovstva, rozhodoval o financiách a kontroloval aj výdavky jednotlivých členov. Gazdiná zas rozdeľovala potraviny a nakupovala.
Druhým variantom, tým frekventovanejším, bolo spoločné gazdovanie všetkých rodín. Gazdiná a gazda mali stále najväčšie právomoci a nakladali s výnosmi tak, ako chceli. Väčšina financií sa ukladala do spoločnej kasy, zatiaľ čo zárobky zo sezónnych prác putovali do vačkov samostatných rodín.
Peniaze a trhovisko
Gazdiná pri sebe nosila kľúče od všetkého cenného. Kľúč je symbolom autority a predstavoval administratívnu moc. Síce teda gazdiná pri sebe kľúče stále mala a starala sa o financie, nemohla ich však svojvoľne rozdávať. Zamykala síce najväčšie cennosti a peniaze, ak si ich niekto vypýtal, musela sa poradiť s gazdom.
Musela s ním prekonzultovať každý výdavok aj nákup. Týmto spôsobom sa ako-tak kompenzovalo znevýhodnené postavenie žien. Boli bližšie k peniazom, keďže sa s nimi spájala schopnosť viac šetriť.
Nebolo to tak ale vo všetkých oblastiach. Napríklad v Honte sa financie sústreďovali viac v rukách gazdu. Príslušníci mohli čerpať peniaze výlučne iba cez neho. Dôležitým strediskom vidieckej ekonomiky bolo v minulosti trhovisko. Tu sa odohrávali najväčšie a v podstate jediné finančné obraty. Tu sa navzájom stretávali rodiny a vymieňali si znalosti a skúsenosti. Mohlo tu dôjsť k romantickému vzplanutiu, ale aj nepriateľskému rozhnevaniu.
Muži sa väčšinou starali o dopravu na trhovisko, zatiaľ čo ženy predávali. Medzi susedmi vznikali dlhodobé vzťahy, ktoré sa každým ďalším trhom obnovovali. Neraz ale predávali aj muži. Ženy predávali hlavne vajíčka, maslo, hydinu, zeleninu, med, zaváraniny, ovocie, huby a mnohé ďalšie produkty. Muži, na druhej strane, predávali ovocie, slamu, palivové a stavebné drevo.
Keď došlo ku kúpe niečoho väčšieho, ako napríklad hovädzieho dobytka, oviec alebo koní, tak vždy sa obchodu zúčastnili obaja manželia. Peniaze sa však vždy nachádzali v rukách ženy, ktorá kupca aj vyplácala.
Život na dedine
Ženy sa ale na trhoch zúčastňovali aj kvôli finančnej situácii, ktorú chceli zaistiť tým, že dávali pozor na svojho manžela. Ten sa neraz zatúlal do krčmy a utratil tam všetky zisky. V tomto prípade mali ženy vyššie postavenie než muži. Ženy sa taktiež zaoberali niečím, čím sa muži nezapodievali – priekupníctvom. Niektoré takéto ženy v dedinách skupovali tovar a predávali ďalej.
Najväčšie právomoci mali teda gazda a gazdiná. Išlo o najstaršiu dvojicu v rodine, čiže často to boli starí rodičia. Dokým boli pri svojich plných silách, mohli rozhodovať o tom, kto čo urobí, kto kam kedy pôjde a ako sa naloží s peniazmi a majetkom. Ak sa ich sily vytratili, ich právomoci prevzal najstarší syn. Nevydatá dcéra žila s rodičmi, ale hneď ako sa vydala, prechádzala do mužovej rodiny, a tým aj pod právomoc gazdu a gazdinej z jeho rodiny.
