Posteľ. Väčšina z nás sa na ňu začne tešiť už v momente, keď z nej ráno vytiahne päty. Celý deň im od únavy klipkajú oči a nevedia sa dočkať, až sa večer zase zabalia do periny a na osem hodín si nerušene pospia. Sú medzi nami však aj takí, pre ktorých je posteľ synonymom pekla. Prečo? Pretože insomnia.

S rôznymi formami nespavosti má skúsenosti takmer každý z nás. Predsa len, vedieme hektické životy, máme stresujúce zamestnania, stále pribúdajúce deadliny… niet divu, že večer nedokážeme len tak vypnúť. Problém však nastáva v momente, keď počet prebdených nocí prevýši počet tých, keď si v noci normálne dokážeme pospať a zrelaxovať sa.

Tak je to aj v prípade Slovenky Diany, ktorá s insomniou zvádza boje, hádam odkedy si pamätá. Ako vyzerá jej bežný život a čo všetko jej nespavosť dala či vzala? To a ešte omnoho viac sa dočítaš v nasledujúcom rozhovore.

Ďakujeme, že si sa podujala spraviť s nami tento rozhovor. Povedz nám na úvod, kedy tvoje problémy so spánkom začali?

S insomniou bojujem prakticky odmalička. Už ako dieťa som často mala obrovský problém zaspať, v puberte som musela zdieľať izbu s mamou, inak by som prebdela celú noc. Bolo to ponižujúce. Väčšina tínedžerov sa bije za vlastnú izbu a ja som prosíkala mamu, aby so mnou spala a držala ma za ruku, lebo pri predstave tmavej miestnosti, v ktorej som sama, mi bolo doslova na vracanie. Posteľ sa stala mojím úhlavným nepriateľom.

Naivne som si myslela, že z toho raz vyrastiem, ale ako 26-ročná už pomaly strácam nádej. Mám pocit, že to tu so mnou bude navždy, ale ešte som túto predstavu celkom nestrávila.

Máš tušenie, čo mohlo tvoje problémy spôsobiť? Spomínala si úzkosti z tmavej miestnosti – môže za tým byť strach z tmy?

Strach z tmy určite nie. Nebojím sa tmy, nedesí ma myšlienka, že len čo sa zhasne svetlo, vybehne na mňa spod postele strašidlo a zožerie ma zaživa. „Tmavá miestnosť“ mi naháňa strach, pretože tma značí, že je noc, a noc znamená, že treba ísť spať. A ja sa bojím ísť spať. Už len predstava toho, ako si líham do postele a zatváram oči, ma vie vystresovať natoľko, až sa mi zatočí hlava.