Michalovi sa vďaka programu Erasmus otvorili dvere do sveta plného nezabudnuteľných zážitkov a dobrodružstiev. Počas svojich študijných pobytov spoznal kultúru a život v Írsku, Portugalsku, na Taiwane aj na Islande. Nevyhlo sa mu ani zemetrasenie, ktoré zažil na vlastnej koži, či napínavá cesta za polárny kruh, kde čelil extrémnym podmienkam.

Michalove skúsenosti však nie sú len o dobrodružstvách – program Erasmus mu priniesol cenné životné lekcie, nové priateľstvá a inšpiráciu, ktorú dnes odovzdáva ako koordinátor tohto programu ďalším študentom.

Si tesne po vysokej škole a pracuješ ako Erasmus koordinátor. Pamätáš si na svoj prvý Erasmus? Aká krajina to bola, koľko si mal rokov? Popíš nám túto skúsenosť.

Na prvý Erasmus som išiel v mojom štvrtom semestri, viac-menej z frustrácie. V tom čase bola korona na spadnutie, na Slovensku sa učilo iba online a ja som mal pocit, že škola mi nedáva to, čo som od nej očakával. Bolo mi v podstate jedno, kde skončím, hlavne som chcel nadobudnúť kontakty. A tak mi bolo viac-menej náhodne pridelené Portugalsko. Portugalsko v tom čase nebolo na tom s koronou o nič lepšie, a bolo pomerne náročné sa tam dostať. Vytvorili sme tam preto relatívne malú, internú skupinu študentov, ktorá pozostávala z mojich spolubývajúcich a pár našich spolužiakov. Trávili sme spolu takmer všetok čas, a aj napriek obmedzeniam vychádzajúcich z pandemickej situácie sme spolu veľa precestovali a zažili.

Ako si si vyberal krajiny, do ktorých si vycestoval?

Keďže teraz pracujem ako Erasmus koordinátor, viem, že nie som v tejto otázke úplne vzorový príklad, a musím povedať, že s výberom univerzít som mal viac šťastia ako rozumu. Samozrejme, vždy pri výbere finálnej destinácie hralo rolu viacero faktorov. Avšak, to či mi sedí daný odbor a predmety, ktoré sa na škole vyučujú, bolo často až na poslednom mieste. Keď to poviem zjednodušene, bral som, čo prišlo. Dobrý príklad v tomto je Taiwan. Jedného dňa prišla mailom ponuka na štúdium v meste Kaohsiungu. V tom čase by som pravdepodobne Taiwan ani nenašiel na mape. Ale povedal som si prečo nie. Skúsil som si podať prihlášku, lebo som to tak cítil, a podľa Googlu škola vyzerala super a mala aj relatívne dobré hodnotenia.

Vždy ma lákali netypické veci, ktoré nemôže zažiť hocikto. A keď ma zrazu prijali, bral som to ako znamenie a jedinečnú šancu, ktorú by bol hriech nevyužiť. Podobne to bolo s Islandom. Hoci neznášam zimu, vedel som, že Island chcem jedného dňa dopodrobna preskúmať. A Erasmus sa zdal ako super príležitosť. Pozrel som si preto, aké máme možnosti štúdia na Islande, a vybral som si tú najlepšiu školu v ponuke. A čo sa týka Írska, moja hlavná motivácia bola angličtina.