Farby zohrávajú v našom každodennom živote významnú úlohu. Zelená na semafore, biele pruhy na ceste či červené hasičské auto – to všetko sú veci, ktoré sme si tak zvykli vnímať, že ich význam ani farbu už vedome nevnímame. Ak by sa však náhle zmenili, okamžite by sme si všimli, že niečo nie je, ako má byť.
Predstav si, že by sa na semafore objavil modrý panáčik namiesto červeného alebo že by ikonické žlté americké taxíky zrazu jazdili v modrej farbe. Naše očakávania sú silno ovplyvnené zvyklosťami – pneumatiky máme zafixované ako čierne, lietadlá či toaletný papier ako biele. Farby však nie sú vybrané náhodne. Často sú výsledkom praktických dôvodov alebo historických udalostí, ktoré ovplyvnili ich význam.
1. Červená, žltá a zelená: Farby semaforov
Semafory sa pôvodne používali na riadenie vlakovej dopravy a spočiatku obsahovali len dve farby – červenú na zastavenie a bielu na povolenie pohybu. Neskôr pribudla zelená, ktorá mala signalizovať opatrnosť. Bielu farbu však z praktických dôvodov čoskoro vyradili, pretože rušňovodiči ju často zamieňali s hviezdami alebo inými svetlami.
Výsledkom boli dve farby – červená a zelená – označujúce iba povely „stoj“ a „choď“. Až s nástupom automobilovej dopravy sa semafory adaptovali na cestnú premávku, kde pribudla žltá farba. Tá doplnila systém a začala upozorňovať na potrebu zvýšenej pozornosti pred zmenou signálu.
A prečo práve táto farba? Žltá má kratšiu vlnovú dĺžku ako červená, no zároveň dlhšiu ako zelená. Tento rozdiel vo vlnových dĺžkach zabezpečuje, že červená je viditeľná z väčšej vzdialenosti ako ostatné farby. Už z diaľky dokáže vodiča upozorniť na blížiaci sa semafor.
2. Žlté taxíky
Na Slovensku síce žlté taxíky nie sú bežné, no všetci ich poznáme z ulíc New Yorku vďaka množstvu amerických filmov. Táto ikonická farba sa stala neoddeliteľnou súčasťou svetoznámych snímok a dokonca aj jednou z položiek na „must-have“ zozname pri návšteve Ameriky. Pred desiatkami rokmi však americké taxíky vôbec neboli iba žlté.
Prvé newyorské taxíky mali rôzne farby, najčastejšie červenú a zelenú. Dnes sa výber žltej farby javí ako logický krok, no jej začiatky siahajú do roku 1912. Prvý žltý taxík uviedol Albert Rockwell, ktorý dokonca pomenoval svoju taxislužbu Yellow Taxicab Co. Výber tejto farby nebol náhodný – jeho manželka mala žltú jednoducho rada.
Skutočný rozmach žltých taxíkov však nastal v roku 1915, keď John Hertz spustil taxislužbu v Chicagu. Žltú farbu zvolil na základe výskumu, ktorý ukázal, že je najviditeľnejšou farbou pre motorové vozidlá. Táto stratégia sa osvedčila a rýchlo ju prebrali aj ďalšie taxislužby. V New Yorku sa žlté taxíky stali tak bežnými, že nový zákon o doprave nariadil, že taxíky v meste môžu byť len žlté.
3. Žltá farba pre školské autobusy
Americké filmy nám často ukazujú veci, ktoré u nás nevidíme, no máme ich zafixované ako samozrejmosť. Medzi ne patria aj školské autobusy, ktoré sú pre slovenských žiakov skôr snom. V USA je dokonca zákonom určený presný odtieň žltej nazývaný „school bus yellow“, čo je zmes žltej a oranžovej.
Podobne ako pri taxíkoch, aj voľba farby pre školské autobusy vznikla z praktického dôvodu. V roku 1939 rozhodli, že žltá je najviditeľnejšou farbou. Predtým mali autobusy odtiene podobné citrónovej žltej, no po schválení zákona sa zaviedol jednotný špecifický odtieň.
Čierna farba nápisov bola zvolená pre svoj vynikajúci kontrast so žltým pozadím. Strechy školských autobusov sú však biele, no nie kvôli úspore farby. Táto voľba má praktický účel – biela lepšie odráža slnečné lúče, čím sa autobus menej prehrieva.
4. Prečo sú hasičské autá červené?
Hoci dnes hasičské autá často kombinujú červenú s inými farbami podľa miestnych predpisov, odjakživa sa červená spájala s touto záchrannou zložkou. Dôvod výberu však nie je úplne jasný a história ponúka viacero teórií.
Podľa jednej z nich bola červená kedysi najlacnejšou farbou. Hasičské zbory tvorili prevažne dobrovoľníci, ktorí mali obmedzené finančné možnosti. Naopak, ďalšia teória tvrdí presný opak – červená bola údajne najdrahšia a najvzácnejšia farba. Dobrovoľní hasiči, ktorí medzi sebou organizovali súťaže, ju mohli používať ako symbol bohatstva a prestíže svojho oddielu.
Tretia teória hovorí o viditeľnosti. Keďže väčšina áut bola v minulosti čierna, červené hasičské autá boli na ceste ľahko rozpoznateľné. Otázkou však zostáva, prečo sa nevybrala ešte výraznejšia farba, ako je biela či žltá…
5. Rôznofarebné hydranty
Počas potuliek zahraničnými mestami si si možno všimol rôznofarebné hydranty. Najčastejšie nám napadne červený, pravdepodobne vďaka americkým filmom, kde sa červená spája s ohňom, hasičmi a ich technikou.
Zaujímavosťou však je, že farby hydrantov majú hlbší význam. Všetky musia byť natreté jasnými odtieňmi, aby boli dobre viditeľné. Hoci farby môžu byť rôzne, ich výber nie je náhodný.
Farba hydrantu často označuje zdroj vody, ku ktorému je pripojený:
- Žltý náter ukazuje napojenie na verejný vodovod.
- Fialový označuje hydranty spojené s prírodnými zdrojmi, ako sú jazerá alebo rybníky.
Ďalšie rozdelenie súvisí s objemom vody, ktorý hydrant dokáže dodať za minútu:
- Modré hydranty sú najvýkonnejšie, poskytnú najmenej 5 680 litrov vody za minútu.
- Zelené zvládnu 3 785 – 5 680 litrov.
- Oranžové dodajú 1 890 – 3 785 litrov.
- Červené hydranty poskytujú menej ako 1 890 litrov vody.
Každá farba má svoj dôvod a význam, čím pomáha hasičom rýchlo odhadnúť možnosti použitia hydrantu pri zásahu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
