Každý z nás občas zažije momenty, na ktoré by radšej zabudol. Situácie, keď zo seba vypustí niečo také absurdné, až začne pochybovať, či jeho mozog vôbec plní svoju funkciu. Ani títo používatelia Redditu nie sú výnimkou. V dnešnom článku sme pre vás vybrali ich trochu trápne, no mimoriadne vtipné výroky, ktoré si určite musíte prečítať.
1. Raz som zahlásil, že by bolo úžasné, keby som mohol plávať vo vzduchu. Kamarát sa na mňa pozrel so skeptickým výrazom a opýtal sa: „Nemyslíš náhodou lietanie?“ Áno, presne to som mal na mysli.
2. Raz som nadhodil, že by bolo skvelé, keby existovala aplikácia, ktorá by fungovala ako zrkadlo. Moja frajerka bez slova vytiahla telefón a zapla prednú kameru. V tej chvíli mi došlo, že asi nepatrím medzi najbystrejších.
3. „Prosím, nedávajte mi tam veľa ľadu, nech to nezostane vodové.“ Na tom by nebolo nič zvláštne, keby som si objednával kolu alebo ľadový čaj… ale ja som si pýtal čistú vodu s ľadom.
4. „Keď existujú plienky pre dospelých, prečo ešte nikto nevymyslel kočíky pre dospelých?“ zamyslela som sa nahlas. Môj manžel, ktorý v tej chvíli zrejme ľutoval životné rozhodnutie zobrať si ma za ženu, sa ma okamžite spýtal: „Niečo ako invalidné vozíky?“
5. Nie som si istý, či sa to ráta, keďže som to, našťastie, nepovedal nahlas, ale už samotná tá myšlienka musela znížiť priemerné IQ planéty. Ešte počas vysokej školy som si v potravinách kupoval instantné polievky a pár plechoviek piva. Vtedy mi napadlo: „Nakupovať pre celú rodinu musí byť poriadna drina. Ako to zvládajú ľudia, ktorí potrebujú nakúpiť viac, než ich ruky unesú?“ Až neskôr som si spomenul na existenciu nákupných vozíkov.
6. Mala som na starosti tri projekty a manažér sa spýtal, ako plánujem rozdeliť čas. Sebavedomo som vyhlásila: „75 percent času venujeme projektu A, 25 percent projektu B a zvyšných 25 percent projektu C.“ Z vedľajšieho stola som začula kolegu, ako sa dusí od smiechu, ale netušila som prečo. Manažér ma s úsmevom upozornil: „Bolo by fajn, keby po sčítaní neprekročili percentá hodnotu 100. Skúsime to ešte raz?“ Až vtedy mi to docvaklo.
7. „Udrel si ma do maternice!“ To som povedal ja. Muž. Chcel som povedať bránica. Ešte aj dnes ma zaleje studený pot, keď si na to spomeniem.
8. Cestovala som vlakom s kamarátkou a už vyše hodiny som pozorovala krajinu z okna. Zrazu som nahlas poznamenala: „Všetky závory, okolo ktorých sme doteraz prešli, boli dole. Aká zvláštna náhoda, však?“ Spomínala som, že mám titul PhD?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane